Recenzia – Numenorean – Adore – Season of Mist – 2019

Dnes si v rámci recenzie dáme niečo jemnejšie a to kapelu Numenorean a ich nový album. Na titulnú skladbu Adore som náhodou natrafil na youtube kanáli vydavateľstva Season of Mist v rámci proma na vtedy pripravovaný album. Obal nič moc, logo parádne, treba skúšať nové veci. Numenorean toho ešte veľa za sebou nemajú, ale ukážka bola lákavá, takže po vydaní albumu v apríli som s vypočutím neváhal. Kapela pochádza z Kanady, ich debut Home vyšiel v roku 2016 rovno pod Season of Mist. Žánrovo sa zaraďujú ako post-black metal, ale zase až také jednoduché to nie je.
Už úvodná inštrumentálka Nocebo naznačuje, že pôjde o rôznorodý album, kde hrá významnú úlohu atmosféra a pocity. Skladby sa nikde neponáhľajú, nálada sa buduje pomaly, druhá Portrait of Pieces začne melancholickou gitarou, ktorá sa v momente, kedy by už začala nudiť, zvrhne na (post)blackmetalovú víchricu. Nešetrí sa ani akustickými gitarami a v rámci jednej položky sa kontrastné nálady vystriedajú často aj niekoľkokrát a s tým súvisia aj časté zmeny tempa. Väčšina piesní pôsobí na prvé počutie pomerne zložito a je zaujímavé sledovať ich postupný vývoj. Množstvo nápadov sa postupne prelieva z jedného do druhého, hudba plynie s dojmom pokoja aj napriek tomu, že veľa motívov je hodne emotívnych a inštrumentácia rýchla. Napriek tomu toho na poslucháča nie je priveľa a nestratí sa v nekonečnej spleti riffov a kompozičných zákutí. V priebehu hracieho času mi aktuálne dianie pripomenulo viacero kapiel, napr. v spomínanej Portrait of Pieces to boli Tribulation, Stay by pokojne mohla byť na posledných albumoch Woods of Ypres, v Adore sa nedá prehliadnuť vplyv Gojira. Všetko je to pospájané post-black elementami, kedy sa zjavia Harakiri for the Sky, v niektorých momentoch prechádzajúcich dokonca až do shoegazeu. Numenorean sa nebránia ani veľmi hitovým momentom, refrén v siedmej Coma je naozaj chytľavý.

Nezvyčajne pôsobia texty o smútku, láske, pocitoch, teda témach, ktoré by sa skôr hodili do oveľa mainstreamovejších žánrov. Post žánre sa však takýmto témam úplne nevyhýbajú, v prípade Numenorean je to možno niekdy až moc sladkobôľne, ale väčšina aj tak texty príliš nevníma a na rozdiel od Woods of Ypres sú predsa len poetickejšie a nie tak „polopate“.

Album Adore príjemne plynie, napriek zložitosti a premenlivosti sa počúva jednoducho a jeho nálada sa prispôsobuje nálade poslucháča. Aspoň na mňa tak pôsobil, čo sa mi stáva málokedy. Zvukovo je príliš uhladený, chcelo by to predsa len viac ostrosti, a v kombinácii s poslucháčsky príjemným vyznením hrozí, že sa rýchlo opočúva a nebude mať ďalej čo ponúknuť. Mne sa to zatiaľ nestalo, uvidíme, čo bude ďalej.
Numenorean kontakt:
https://www.facebook.com/Numenoreanofficial/
http://www.numenorean.bandcamp.com

Hodnotenie: 7/10

Pre Metalexpress Nihil

Mrtvolka

Autor: Mrtvolka

Zdieľaj