Report – Aborted – Une Misère – Randal Music Club – 22.7.2019 – Bratislava

Festivalové leto je v plnom prúde a prvý deň po víkende je väčšina ľudí rada, keď im v práci ubehne čas čo najrýchlejšie. To ale neplatilo pre prázdninujúcu mladú krv, po-Gothoomových preživších a skalných milovníkov žánru. Blížili sme sa k Randalu s entuziazmom na očakávané a s očakávaním na prvotriedne. Pár nadšencov už posedávalo na pivku pred klubom, kde po debate zisťujeme smutnú správu. Decapitated neprídu. Po pár ťahoch na mobile zisťujeme, že sa im pokazila dodávka. Nuž, smola. Stáva sa. Už len dúfať, že sa tam nemotali nejaké chtivé fanúšičky.

Randal otvoril svoju klietku podľa stanoveného času a zopár desiatok hladných krkov po metale sa bežalo občerstviť po horúcom dni. Na pódiu bolo všetko prichystané, ale sčasti aj zahalené. Headliner bol v tomto prípade jasný. Hracie časy sa síce upravili, ale začiatok koncertu otvorilo intro zo samplu načas.

Sexteto pánov v čiernom to zobralo zostra. Spevák vyburcoval bratislavské publikum drsným prejavom, ale zmiernil to post-blackmetalovým rolákom. Na mňa to pôsobilo afektívne hneď na úvod, ale celkový dojem som si nenechal pokaziť možnou absenciou charizmy. Nespútaná energia metalovejšieho hardcoru sa premiešala s náladovejšími a temnejšími atmosférami čierneho subžánru. Une Misère z Reykjavíku pumpovali divákov prakticky od prvej skladby. Valivé rytmické riffy striedali beatdown pasáže prepletené blackovými šestnástinovými pílkami. Fanúšik Hatebreed by sa kýval, Converge zamýšľal a pri prižmúrení oka a pol by sa tam zatúlal kdesi v melodickom a atmosférickom výraze aj ten Behemoth. Spevák vrieskal aj za občasnej podpory gang vocals zvyšných členov kapely, ktorých počet ma po pár skladbách pribrzdil. Traja gitaristi išli síce na istotu, ale ten nevyužitý potenciál vždy zamrzí. Na severe majú asi akýsi „kvelertak efekt“. To ale nič nemení na moshových pasážach a energii, ktorú im dav opätoval s nadšením. Po približne trištvrte hodinke sa potleskom lúčime s novým objavom z Islandu. Poteší znalosť, že ich súčasná metalová scéna nepredstavuje len Misϸyrming alebo Sólstafir. Navyše sa po novom upísali Nuclear Blastu!

Po vyprázdnení aj doplnení tekutín cez pauzu sa oku publika otvorila nová pódiová scéna. Doplnené farebné svetlá nasvecovali vertikálne rakvy so smrtkami, bubenícku svätyňu a obrovský baner s motívom posledného albumu Terrorvision. Cinematické intro v sprievode suchého ľadu a červeno-fialového koloritu odpálilo hneď dve prísne skladby – Terrorvision a Deep Red. Aborted si v klubových koncertoch zakladajú na teatrálnosti, čo bolo badať od prvého nástupu na pódium. Pätica obrábačov smrtiaceho kovu teda nielenže nakladá nekompromisnú muziku, ale aj vizuálne pôsobí príjemným dojmom. Niekomu to mohlo pripadať príliš vyumelkované, ale nalejme si čistého vína. Aj keď jediný pôvodný člen je spevák Sven (navyše aj jediný Belgičan!), tak sú na scéne už vyše 20 rokov, a z toho posledné roky medzi úplnou špičkou v žánri. Ich letné turné nazvali zámenou slov z názvu súčasného albumu (Summervision tour, pozn. Zildo), čo navodzovalo, že setlist bude plný nových hitov. Tie síce odzneli ako gro, ale pondelkový večer bol aj o priereze skoro celej ich diskografie. Od technických šlágrov z posledných albumov, až po staršie oldschoolovejšie skladby ako The Holocaust Incarnate. Napriek krkolomným riffom a melodickým sólam tam bola neustála dynamika a groove. Ja osobne som si najviac pochutnal na bubeníkovi. Ken Bedene je súčasná bubenícka elita a pri jeho deathmetalovom búchaní divák nemá dojem športového výkonu, ale kvalitnej kompozície. Spevák navyše gradoval rytmické časti rôznymi pokrikmi a poznámkami smerom k davu, čo mu publikum dialogicky vrátilo pohybom. Circle pit, mosh, wall of death, pot, vlasy, všetko ako má byť! Po už obligátnom bonusovom songu som badal spokojných fanúšikov kvalitného súčasného death metalu.

I keď počet ľudí bol striedmejší a neúčasť Decapitated to výrazne neovplyvnila, odnášali sme si skvelý hudobný zážitok. Popritom ma prekvapilo, že organizátori boli naklonení na stranu divákov a spustili nejaké mince zo vstupného. Beriem to ako pozitívne gesto, najmä v časoch, kedy lístok na koncert nie je bežný výdavok. Aspoň u väčšiny štandardných ufrflaných ne-divákov. Takže kto nebol, ten môže banovať.

Pre Metalexpress spísal Zildo
Fotky Mrtvolka

Mrtvolka

Autor: Mrtvolka

Zdieľaj