Report – Flesh Party Open Air – 6. -8. 6. 2019, Camp Rybníky, Opatovce

Takže štart do letnej festivalovej sezóny máme za sebou. Povedala si zrejme väčšina návštevníkov 6. ročníka Flesh Party. Dobre, poniektorí to už stihli vybaviť v máji na NTEY feste, ale otváračka festivalovej sezóny v slovenskej kotline prebehla v Campe Rybníky v Opatovciach. Pretože väčšina z nás, ktorí píšeme tieto riadky sa nejakým spôsobom podieľala na chode festivalu, museli sme skladať tento článok ako Rubikovu kocku. Snáď sa nám tieto „střípky“ podarilo dať do jaksi-taksi uceleného celku. Ja a Petra (lomené písmo) sme poskladali report dokopy a na záver nájdete aj postrehy od Mrtvolky.

Fleshka nám prešla zmenou. To si musel všimnúť aj nie zrovna geograficky zdatný jedinec. Zo Serede, ktorá bola domovom nežných neprístojností 5 rokov, sa grindový cirkus presunul severnejšie, do areálu, ktorý je známy aj pre punkáčov. Camp Rybníky ponúka asi všetko, čo človek potrebuje pri podobnom druhu festivalov. Vyčvachtať sa môžete v rybníku, keď ale nemáte radi kontakt so žiabrovitými tvormi, tak je tu aj bazén (v ňom sa behom setu jednej z kapiel strhol mosh pit). Až nečakane stále čisté sprchy a porcelánové toalety. Proste taký milá idylka. A do toho vám za ušami stále niekto reve z pódia. Ak existuje nebo, snáď vyzerá nejako podobne.

Prvý deň

Pretože v mojej práci nemajú nejako veľmi pochopenie pre festivalový spôsob života, mohol som vyraziť na Flesh Party až po vykonaní dennodenných rutinných povinností. Spôsobilo to, že som nestihol vystúpenie Minor a prišiel som až behom setu Realms of Chaos. Cez nich som si prešiel rýchlokurzom povinností ako člen Crew a tak som ich vnímal iba tak na pozadí. Ale ja mám tých „klukov ušatých“ proste rád a právom ich považujem za jednu z naj kapiel extrémneho ranku na Slovensku. Tak snáď majú pred sebou dlhú a úspešnú kariéru.

Nasledujúcich Prolapsed som videl (teda videl… snažil sa ich aspoň počúvať z karavanu) druhý krát. Kapela pôsobí našľapaným dojmom a práve na Flesh Party sme si mohli prvý krát fyzicky omakať ich druhý album The Condemned. Brutal death metal, ktorý má naozaj svoju kvalitu.

Mortally Infected sú na scéne už roky rokúce, ale napriek tomu naraziť na nich naživo, sa rovná nájdeniu ropného ložiska na vlastne záhrade. Za tie roky čo penglujem po akciách som sa s nimi stretol po tretí krát. Kiežby som trikrát narazil na ropu… Ale čo nové v tomto brutálnom mäsokombináte? No Veget už nie je jediným, kto vypľúva hlasivky smerom k publiku. Pribudol tu John Rodriguez a musím uznať, že spolu majú ozaj gule (bez zabiehania do detailov). Ale na druhú stranu, mi ich vokály prídu veľmi podobné a tak, keby neviem kto aktuálne spieva, tak rozdiel nevidím. Kapela ale celkovo šľape ako švajčiarske hodinky a ja čakám na nový album ako labrador na piškotku.

Beton iba doleteli z JÚESEJ, stihli si (dúfam teda) vymeniť trencle a ponožky a už stáli na pódiu na Fleshke. Konečne som si mohol viac odbehnúť od mojich úloh a skláňam šiltovku z môjho preriedeného vlasového porastu. Vskutku výborný koncert. Svojimi švédsky ladenými gitarami zaviali aj vzduch zo Škandinávie a hneď sa dalo lepšie fungovať. Vyhratosť je z nich cítiť a u mňa majú obrovské plus za to, že sa neberú príliš vážne.

Čo sa týka Cuttered Flesh, tu už slúžiť veľmi nemôžem, ale z toho, čo ku mne dorazilo z pódia, išlo o klasický death metal osekaný až na kosť. Už som to asi niekde spomínal, že Suburban Terrorist som vždy vnímal a rešpektoval ich postavenie na scéne, ale až s príchodom Šimona za mikrofón som si k nim našiel cestu. Posledný album nech je toho mementom. Set to bol dobrý, len z vizuálneho hľadiska mi tam chýba bubeník, ktorého aj kapela neustále hľadá.

Ak by náhodou žiadna lekáreň nemala v tento štvrtkový večer pohotovosť, nemuseli sme sa obávať. So svojim pojazdným liečebným ústavom sem dorazili Amoclen. Ak máte radi grindové vymetanie pódia, podobne ako to roky robia Mincing Fury… tak podávaná dávka Amoclenu vám príde taktiež vhod. Songy zložené z príbalových letákov od liekov s nápisom grind, ozdobili coverom od Luneticu s príznačným názvom Ať je hudba tvúj lék.

Na záver prvého dňa padla voľba na kapelu s poetickým názvom Ejakulujíci kokos. Samozrejme nič seriózne sme čakať ani nemohli a tak nám borci predviedli svojský kus vtipného grindu, miestami (aspoň mne) trochu pripomínajúceho Birdflesh, s príchuťou havajských rytmov a punku. Kombinácia bizarná a presne také to aj bolo, ale na sladké sny sme si nemohli priať nič príjemnejšieho.

Druhý deň

V noci nám trošku spŕchlo štýlom naplno spustenej sprchy a tak som sa v stane prebral s čiaročkami na prstoch nôh. Stanové mestečko sa prebralo, resp. vôbec nespalo a mohlo sa pokračovať ďalej. O druhej poobede k radovánkam v bazéne spustil svoj set stand up goregrind. AxGxI alebo teda Anal Geriatric Infection. Celkom srandička, jednočlenný disco/goregrind projekt. Netuším čo by som k tomu viac napísal. Proste úlet, akých sa na Fleshke nájde vždy dosť.

Mali nasledovať Francúzi The Lump, ale nejako sa im podarilo zmeškať let a tak prišla na rad dávka HC. O tom a ďalších niekoľkých kapelách už ale kolegyňa Petra:

Španielska banda VENDETTA FM svoj set štartovala pred prázdnym pľacom pred stejdžom, ale ich nadupaný metal hardcore prilákal dostatok fanúšikov na poriadny mosh v hopsavom tempe. Premýšľam, objavila sa už niekedy na Fleshke HC kapela? Keď nie, tak škoda, lebo chalani tu vytvorili poriadne peklo, vokalista si neustále vyžadoval priazeň a aj ju dostával, dokonca aj v neďalekom bazéne sa spustil poriadny circle pit. Krása! HC je obrazom obrovskej energie, nasratosti a vzdoru a VENDETTA FM to všetko dnes preniesli na pódium. Veľké prekvapenie festivalu a najbližšie zahrajú aj na Gothoome, takže si ich set isto nenechajte ujsť.

Českí death metaloví borci TORTHARRY, to je proste záruka kvality a skvelého setu. Síce hrali v sprievode vypekajúceho slnka, bolo vidieť, že táto legenda českej scény má tony verných fanúšikov. Ich set ma síce ani nenadchol, ale ani neurazil. Po HC hopsanici som si opäť uvedomila, že som na najbrutálnejšom slovenskom festivale čo sa metalových žánrov týka. Toto je Flesh Party, žiadny oddych už nebude!

Pestré vystúpenie si pripravili Mexičania URTIKARIA ANAL, ktorí vystúpili v mierne oklieštenej zostave len vo dvojici. Pri ich sete si samozrejme na svoje prišli hlavne fanúšikovia gore grindu, masiek a poriadnych hopsaníc. Takže sa strhla neuveriteľná zábava, pred pódiom sa zišli všetci tanečníci z okolia a ďalej si to už viete predstaviť.

Na rad prišla formácia GUTTURAL DEEPTHROAT a mnohí si v duchu povedali: „konečne poriadny slamming brutal death metal!“. Áno je to tak, páni by boli vytvorili úrodnú pôdu pre všetkých milovníkov breakdownov, ale žiaľ ich elektronický podmaz takmer odpálil zvukárovi aparát, a preto sme z ich setu takmer nič nemali.

Krivdy sa však diali počas celého trvania festivalu. Po nevydarenom sete prišla celkom dlhá pauza, keďže už druhá kapela sa dnes neobjavila. Veru, ani 5 STABBED 4 CORPSES ešte nedorazili. Organizátorom sa však podarilo nevídané, na poslednú chvíľu si prišli zahrať death coristi STERCORE z neďalekej Kanianky. Veľká časť osadenstva sa samozrejme čudovala, kto sa to zvučí na pódiu a tu patrí organizátorom veľké pokarhanie. Ani raz som nepočula, že by niekto vyšiel na pódium a oznámil by zmeny v programe, či úplnú absenciu niektorých kapiel. Podaktorí sme boli dosť zmätení.

Stále ešte za denného svetla, ale už sa deň pomaly prelínal do večera svoj set odštartovali moji obľúbenci NERVECELL. Po prvý raz som videla túto exotickú formáciu zo Spojených Arabských Emirátov v bratislavskom Randale asi 9-10 rokov dozadu a padla som z ich setu na zadok. Okrem hrania kvalitného brutal death metalu s nádychom exotiky to sú nadmieru prívetiví a vďační ľudia, ktorí radi pokecajú s fanúšikmi. Dnes večer odohrali úžasný set, možno som trochu zaslepená tým, že ich albumy poznám takmer naspamäť, ale u nich ide vždy o kvalitné vystúpenie. Jediným prekvapením bola absencia výrazného vokalistu Jamesa, ktorý z nejakých dôvodov nemohol prísť na európske turné, ale zastúpil ho rovnako kvalitný spevák. Pre mňa topka a už sa začalo zvečerievať.

Na rade bola domáca kapela, rozumej festivalovo domáca. Roman Halmo s CRANIOTOMY ansáblom majú na svedomí celý fleshkovský randál a tento rok sme sa na nich tešili o štipku viac, keďže vokalista Pygo sa vrátil do kapely. Opäť to malo poriadne gule! Nevravím, že náhradný spevák nebol v pohode, ale do kapely mi až tak nesedel. Teraz je všetko tak ako má byť a ocenilo to aj celé osadenstvo festivalu. Tancovalo sa v slammingovom tempe a všetci boli proste spokojní.

Neviem, čím to je, ale Taliansko sa tak akosi stalo domovom technicky dosť zdatných death metalových kapiel. Fleshgod Apocalypse, Hour of Penance… a Hideous Divinity. Nejako som sa dostal do štádia, že ma tieto kapely veľmi nebavia, ale kvalitu oceniť viem. Práve Hideous Divnity a Flesh Party už skrížili svoje zbrane (obrazne samozrejme) pred pár rokmi a tak bol čas na návrat. Fanúšikov mali dosť, odozvu tiež slušnú a to je asi všetko čo k tomu môžem povedať, pretože od stánku so žetónmi som toho viac nevidel.

Mobilným som sa opäť stal až pri General Surgery. Pre mňa osobne boli naj kapelou minuloročného Obscene Extreme Festivalu a tak som mal očakávania veľké. Takže, naplnili ich zamestnanci Nemocnice u nemilosrdných bratov? Za mňa áno. Krvou sa nešetrilo, zneli šlágre ako Restrained Remains, Necrocriticism, If These Walls Could Talk… Prešpárali sa diskografiou ako skalpel patológa čerstvou mršinou. Publikum im za odmenu skákalo z pódia a zvíril sa aj prach v mosh pite. Pozíciu headlinera teda právom potvrdili.

Po General Surgery sme zostali aj naďalej v koľajách goregrindu. Akurát z pitevných sál sa presúvame k reprodukčným pohybom a dávke svojského humoru. Purulent Spermcanal, odkedy znova fungujú, sú v jednom kole a majú už vonku aj nový album Remains of Human Body. A naživo to malo parametry Godzilly. Podarený set, do ktorého sa zamotali aj talianski Cannibe.

Na záverečnú bolo treba upratať pódium a koho v tej chvíli zavolať ak nie kapelu, ktorá ho vytrie sama sebou? Mincing Fury And Guttural Clamour of Queer Decay potom, ako im minulý rok zhatila plány na vystúpenie búrka, dali tento rok reparát. Reparát si dalo aj počasie a tak nič nečakane nepríjemné neprišlo. Micinky sú kapela, ktorá vás proste nemôže prestať baviť, ani keď ich vidíte 10x do roka.

Tretí deň

Opäť čiaročky na prstoch, ale tentokrát od potu. Stan sa premenil na mikrovlnku a ja som sa po dvoch hodinách spánku radšej vyplazil von.

Francúzi The Lump nakoniec prišli a tak bol začiatok sobotného programu posunutý o čosi skôr, aby mohli predsa len aj oni vystúpiť. Dvojica nám ukázala taký štandardný brutal death/slam.

V piatok program štartoval one man project, v sobotu to vyzeralo na duety. Ako ďalšia dvojica prišli na radu Taliani Cannibe. Goregrind plný zvráteností, nechutností a radosti zo života. Presne tak ako to máme radi a ako to má vyzerať v našich ušiach. Mimochodom musím povedať, že Cannibe sú milí a ukecaní ľudia. Proste asi tá talianska nátura.

DEPRESY z Trenčína sľubovali old schoolový set a sľub samozrejme dodržali. Ani sa mi nechce veriť, že táto blackened death metalová legenda bude čoskoro oslavovať 30 rokov na scéne! Neuveriteľné! Jediná škoda, že v rámci sobotňajšieho programu hrali medzi prvými kapelami, keď bolo pečúce Slnko ešte poriadne vysoko. Ale setlist stál určite za to! Nemohla chýbať skladba „The Antichrist´s Philosophy“ a z albumu „Sighting“ sme si mohli zakrepčiť aj na klepanicu „Spiritual Obscure Mysteries“. Z EP-čka „A Grand Magnificence“, ktoré tento rok oslavuje 20 rokov chalani zahrali „Try Not To Breathe“, či „An Elder Spirit´s Reincarnation“. Zvuk bol nielen počas ich setu, ale aj počas celého festivalu famózny. Veľké ďakujem patrí Bibovi, ktorý to proste „umí“. Vynikajúce vystúpenie! Vedela by som si predstaviť špeciálny koncert, kde by ako hostia vystúpili všetci bývalí členovia DEPRESY, ale to je len moje zbožné želanie. Mnoho z nich už asi aktívne nehráva, ale vidieť niektorých opäť na pódiu s DEPRESY by bola poriadna nostalgia.

Späť v dianí som sa ocitol pri nemeckých slameroch Stillbirth. Pred nejakým časom som ich videl a odvtedy kapela vyrástla. A bavilo ma na nich pozerať a nebol som sám. Borci sa zladili do havajského štýlu a iba som sa okolo seba pozeral, či niekto nezačne tancovať limbo. Toho som sa nedočkal, ale Stillbirth mi uľahodili.

Nejako veľa kapiel z Turecka mi na um ani nepríde, ale najznámejšou je zrejme, bez preháňania legenda Cenotaph. 25 rokov na scéne drží túto kapelu pri živote Batu Cetin a pravidelne okolo seba mení mančaft. Tí ktorí ste boli na ich koncerte minulý rok v Ružomberku, resp. ste navštívili niektorú z ich zastávok na turné s Gorgasm, ste si museli všimnúť, že v kapele nezostal kameň na kameni. Napriek tomu im to hrá nesmierne dobre. Koncert na Fleshke nebol výnimkou.

Na rad prišla jedna z exkluzívnych kapiel, ktoré za svoju vyše dvadsať ročnú kariéru ešte nikdy nenavštívili Slovensko. Na Cerebral Effusion som raz narazil vo Švajčiarsku a odvtedy som ich nevidel. Ale ak sme mali na nich čakať 20 rokov, tak to čakanie stálo za to. Jeden z naj koncertov celého festivalu, brutalita z nich sálala všetkými pórmi a fanúšikovia takých Disgorge, Defeated Sanity a podobných vecí, si mohli hlavy odkrútiť zo závitu.

Pri Acranius som sa znovu venoval povinnostiam, ale na podivných to Holanďanov Rectal Smegma som už opäť plne vnímal. Podobne ako pri General Surgery, som ich videl rok dozadu na OEF a bola to párty, porovnateľná asi iba so žánrovo blízkymi Gutalax či Spasm. Na Flesh Party tomu nebolo inak a tieto goregrindové nemravy nám pripravili dosť dobré vystúpenie, pri ktorom lietali z pódia aj jednorožce (tvárme sa, že nevieme o koho sa jedná). Jednu vec treba na Rectal Smegme oceniť. Roztancovali asi celý areál a ako hovoril klasik Pitkin – Vo tom to je.

Prišiel čas na posledného z headlinerov Flesh Party a kapelu na ktorú som sa asi najviac tešil. Španieli Avulsed. Prišli v pozliepanej zostave, pretože basák Tana sa z nejakých dôvodov nemohol zúčastniť a tak ho nahradil mladík Victor Blanco. Začalo sa klasicky inštrumentálkou Amidst the Macabre, ktorá plynule prešla do Stabwound Orgasm. Pri Gorespattered Suicide prišlo tradične na Wall of Death. Publikum náležite ocenilo aj klasiky Nullo (Pleasure of Self Mutilation), Exorcismo Vaginal, Sick Sick Sex... Dave Rotten je skutočnou osobnosťou extrémnej scény a človek na ňom proste vidí, že pre toto sa musel narodiť. Ďalšie skvelé vystúpenie.

Ako by asi vyzerala Batushka, keby nehrali black metal, ale goregrind? Odpoveď nájdete u divného projektu Cult of the True Light z Rakúska. Radikálne katolícky goregrind. To som si myslel, že už som videl ozaj hocijakú ptákovinu. Ehm, sledoval som to tak jedným okom a bol som niekde na pomedzí bavenia sa a úteku čo najďalej. Intro ako vystrihnuté z Mena ruže so Seanom Connerym a hneď za tým sa vyvalil bordel, ako keby sa Baphomet dobíjal cez dvere k oltáru. Strýček Frank mal pravdu – Jesus Wept.

Záver Fleshky sa už točil v tradičnejších goregrindových stupniciach, určených pre vyznávačov fekálií, spotených pazúch a špiny podnechtovej. Z Maďarska sem ako záskok (pretože už nejaký čas pred festivalom bolo dané na známosť, že Poliaci Porky Vagina žiaľ neprídu) dofrčali Vile Disgust. Od ich vystúpenia na Flesh Party pred niekoľkými rokmi som si týchto feferónov obľúbil a boli príjemnou bodkou za týmito tromi dňami plnými hluku.

Šiesty ročník Flesh Party je za nami a nám neostáva nič iné ako len poďakovať Romanovi Halmovi, že má stále nervy na to organizovať túto psycho session. Sklamaním bola ale trochu divácka účasť. Možno to bolo spôsobené novým areálom, kto vie, ale snáď nič neohrozí pokračovanie jediného naozaj šialeného festivalu na Slovensku.

Mrtvolkin pohľad

Uplynul rok a na začiatku júna sa opäť vyberám na Flesh Party Open Air. Od minulého roku sa toho dosť veľa zmenilo. Najväčšia zmena sa týkala miesta festivalu. Po piatich rokoch sa presunula „Fleshka“ do areálu pri Trenčíne v Opatovciach. Ďalšou zmenou bolo pridanie jedného dňa naviac, pretože festival začínal už od štvrtku a končil v nedeľu. Tentokrát nebola žiadna afterparty. Podstatná zmena boli aj žetóny na jedlo a pitie. No a teraz k reportu. Nakoľko som bola zapojená do chodu festivalu, väčšinu kapiel som nevidela. Poviem vám to rovno, videla som možno 10 percent a ešte aj to je asi veľa. Nasledujúce slová budú skôr zhŕňať môj pohľad na dianie, ktoré som prežila ja osobne.

Prichádzam okolo štvrtej vo štvrtok a hneď pri vchode stretám známe tváre. Ani sa nestihnem poriadne poobzerať a už som zapojená do akcie. Keďže stanové mestečko sa začína zapĺňať, treba pomaly začať s vyberaním vstupného. Získavam pozíciu „predavača lístkov“. Ľudia zareagovali a prichádzajú partie, jednotlivci… Čas začína bežať rýchlo a na pódiu sa už hotuje prvá kapela. V určitom momente začínajú prichádzať kapely a zároveň ľudia. Vybavujem radšej kapely, dávam informácie, kde sa čo nachádza, koho kde nájsť. Na Mortally Infected sa na chvíľu uvoľním od povinností a snažím sa zachytiť aspoň polku setu. Chalani obmenili zostavu a pribudol nový spevák, no basgitaru nenahradili. Skupina znie trochu inak. Trochu mi zanikali jednotlivé vokály. Asi niekde v strede setu sa na pódium dostáva bývalý basák a ide sa dokonca s troma vokálmi. To už malo poriadne grády. Set dopozerám zhruba do tri štvrtiny a radšej sa vraciam na svoje stanovisko. Nasledujú ďalšie vybavovačky, ktoré trvajú až do neskorého večera. Opäť sa mi podarí uvoľniť až pred setom Amoclen. Na ich vystúpenie som sa tešila a nesklamali. Poctivý grind-core, energia, lieky, lieky a iné. Vybláznila som sa nich poriadne. Za mňa osobne na jednotku. Nasleduje posledná kapela večera – Ejakulující Kokos. Hudobne ide o zmes HC, grindcore, punku a pod. Názov trochu zvádza a človek by sa domnieval, že ide o goregrind. Nuž, snáď sa tam nájde aj niečo z toho. Kapela je tiež celkom vtipná a pod pódiom to napodiv ešte celkom žije. Keď dohrajú poslednú skladbu, väčšina ľudí odchádza. Pomaly sa k spánku dostávam aj ja. Okolo tretej v noci ma zobudí lejak a neviem zhruba hodinu zaspať. Prehadzujem sa a neustále sledujem aplikáciu s počasím. Lejak nakoniec ustáva a ja ešte na chvíľu zaspím, aby som sa zobudila do dňa, na ktorý len tak skoro nezabudnem.

Už ani neviem kto a čo ma zobudilo, ale asi to bol hlad. Včera tu ešte nebol Hoyas so svojim vegánskym občerstvením, takže som nemala čo jesť. Vyberám sa teda smerom k distrám pozdraviť spolubojovníkov. Dostávam raňajky od Ganayovcov a na tomto mieste im chcem poďakovať za príjemné strávené dopoludnie a občerstvenie. Vyberiem sa aj do sprchy, aby som nesmrdela hneď prvý deň. Okolo dvanástej sa vraciam do karavánu a blázninec sa môže opäť začať. Prichádza prvá zlá správa od Francúzov Lump, ktorí píšu, že sa nemôžu zúčastniť, lebo zmeškali let. Urobili nám však trochu šok, keď sa znenazdajky dostavili zhruba o dvanástej v noci, že predsa len prišli. Niekedy dávnejšie sa ozvala aj kapela 5 Stabbed 4 Corpses, že tiež neprídu. Začíname brainstorming ako zohnať aspoň jednu slovenskú kapelu ako náhradu. Vylučovacou metódou prídeme na Stercore. Medzitým prichádza ďalšia zlá správa, tentokrát od vodiča, ktorý má vyzdvihnúť hlavné hviezdy večera – General Surgery, že sa mu pokazilo auto. Čo sa asi dialo nechám na vašu predstavivosť, ale nakoniec predsa len dorazili a svoj set odohrali. Od tohto momentu už začína celá ďalšia plejáda udalostí. Prichádzajú zahraničné kapely a ja behám raz s jednou, raz s druhou, ukazujem ubytovanie, ukazujem jedlo, pitie, zabezpečujem nech si majú kam dať distro atď. Deň sa zrazu prehupol do noci a ono to akosi nekončí… Zastavujem sa až počas Mincing Fury and…, aby som si odbehla na pódium, drgla do gitary chudáka Motoráka, ktorému sa ospravedlňujem a následne sa spolu s kapelou váľala po pódiu. Aspoň tých pár minút zo mňa opadol celý piatok. Skočím si do davu, našťastie ma ľudia chytili a šťastne sa ocitám opäť na zemi. Zvyšok setu som opäť mimo a riešim už ani neviem čo… Summa summarum – v piatok som nič nevidela, ak nerátam možno 10 minút zo setu Mincing Fury. Po skončení druhého festivalového dňa vidím pri karaváne pána profesora Fera, ktorý si tu vypeckoval cez reprák svoju muziku. Vyhráva až do rána, ale už mi to je jedno, nad ránom padám od únavy.

Prežila som! Je sobota, plazím sa po areáli ako mŕtvola, moja prezývka konečne nadobúda ten správny rozmer. Riešim už len občasné požiadavky kapiel. Halmo ma nechá viac menej bezprizornú, takže mám v podstate voľno. Celý deň len pasívne vnímam hudbu. Jedným uchom dnu, druhým von. Chcete report zo soboty? Vypočula som si Depresy, pretože na ich starých albumoch som vyrastala. Veľmi ma zaujali Stillbirth. Hudobne aj prejavom je to pecka a pre mňa prekvapenie tohto dňa. Všetko majú premyslené do najmenších detailov, čo sa pódiového prejavu týka. Večernú dávku hudby si dávkujem po cca piatich songoch. Nič neanalyzujem, len pasívne prijímam a týmto sa ospravedlňujem, ale sobotu som celú premrhala na krátke rozhovory počas koncertov s ľuďmi, ktorých nestretávam každý deň, v podstate len párkrát za rok.

V nedeľu som sa zobudila do ďalšieho teplého dňa, je koniec. Po areáli sa pohybuje už len zopár ľudí, všetko je v znamení odpratávania aparátu, stánkov a čistenia… Raňajky sa nekonajú, hoci by som ich ocenila, ale ani pitie pre pozostalých. Spomenula som si na Sereď a ľudí, ktorým sa nechcelo ísť domov, lebo krčma hneď ráno otvorila. Okolo obeda opúšťam Opatovce a mám v hlave plno myšlienok. Nestačím to všetko spracovať, lebo na svete je ďalší problém, pokazí sa mi auto. Pokračovanie nabudúce…

Dovolím si ešte pár slov k areálu, pretože mi to pripadá ako najdôležitejšia zmena, ktorá možno ovplyvnila neúčasť niektorých ľudí, ktorí po minulé roky chodievali na Flesh party.

Myslím si, že voľba tohto areálu bola asi najsvetlejšou stránkou. Miesto má veľký potenciál, je tu pokoj, nikoho nevyrušujeme. Areál je priestranný a poňal by aj väčšie množstvo ľudí, môj odhad je cca 1000 ľudí. Je pravda, že spŕchlo za celý čas len raz, takže neviem, ako by to vyzeralo po vytrvalejšom daždi. Areál tvorilo pódium a priestor v jeho okolí, hlavná budova, v ktorej sa nachádzali aj záchody, sprchy a priľahlý bazén. V priestore budovy bolo jedlo, pitie a pivný stan. Bazén je menší, ale nikdy sa nestalo, že by sa tam ľudia nezmestili. Oproti pódiu bol ešte jeden stánok len s pitím a po bokoch sa nachádzali stánky s merchom. Trochu obďaleč bol umiestnený stánok s keramickými hrnčekmi. V zadnej časti bol ohradený areál, kde sa nachádza hlavná chata, v ktorej boli ubytované niektoré kapely. Už je trochu poznačená zubom času, ale ako chata pre menej náročné povahy je to luxus. Na stanové mestečko bola určená veľká plocha a v rámci nej aj pár chatiek, ktoré boli tiež osídlené hrajúcimi kapelami a festivalovou crew. Treba spomenúť aj jazero v tesnej blízkosti kempu, kde sa dalo osviežiť. Jedinou nevýhodou tohto miesta je horšia dostupnosť pre ľudí, ktorí nemajú k dispozícii auto a taktiež absencia klasických potravín. Človek by si musel skrátka urobiť asi 3 km výlet do najbližšej dediny. Na tento quest tu bol našťastie taxík, ktorý premával z Trenčína priamo na miesto festivalu. Areál je však aj napriek malým nedostatkom naozaj krásny a určite potešil aj mnohých návštevníkov. Čo na záver tohto môjho výplodu? Ak bude pokračovanie Flesh party, dúfam, že sa opäť odohrá na tomto mieste. Tak snáď sa vidíme o rok.

P.S. Ďakujem Halmovi za dôveru v moje schopnosti, dúfam, že som nesklamala! Budem rada, keď sa podarí zorganizovať pokračovanie ďalšej Flesh party. Zároveň ďakujem všetkým, ktorí sa pri mne aspoň na chvíľu pristavili a prehodili so mnou pár slov, pretože aj o tom je festival, o stretnutiach a zážitkoch.

Foto: Mrtvolka a Martin Leščinský

Mrkva

Autor: Mrkva

Zdieľaj