Recenzia – V13ault – Imitation – Support Underground – 2019

V13ault je projektom Ivana Babilonského, už v poradí druhým za krátky čas, keďže sa relatívne nedávno objavila nahrávka deathmetalových Stabbed. Kto jeho hudbu aspoň trochu pozná, vie, že môže očakávať takmer čokoľvek, a tiež vie, že to bude na vysokej úrovni. Ostáva už len otázka, ako sa trafí do vkusu poslucháča. Napriek tomu, že tvorba Obliterate poskytuje široké možnosti realizácie, predsa len má Ivan aj nápady, ktoré sa tam nehodia. Som rád, že nenastáva bežná situácia, kedy aj bočné projekty znejú takmer rovnako ako hlavná kapela, len je tam napríklad iný vokál.

Existencia V13ault sa začala ešte v roku 2005, v ktorom vyšlo EP A Carrion, ale potom sa veľmi dlho nič nedialo. Až prišiel rok 2019 a máme tu dlhotrvajúci album s názvom Imitation. Ivan si vzal na starosti strunové nástroje a sample, na pomoc si zavolal Minora Macháča (bicie) a Jara Kyselicu (spev), nahrávalo, mixovalo a mastrovalo sa vo Fork In The Eye Studio, Minor Sound Lab a Gothoom Studio, a my máme teraz možnosť zistiť, ako to celé znie.

Album začína zostra, prvé tri položky sú poriadne natlakované a pomerne agresívne. V úvodnej Who Goes There zaznie hneď na začiatku modulovaný vokál a navodí futuristickú atmosféru. Motív technológií, vedy a budúcnosti sa vinie celým albumom, aj niektoré texty by mali byť inšpirované velikánmi vedeckej fantastiky, konkrétne Isaacom Asimovom a Johnom W. Campbellom. Prvého predstavovať netreba, druhý až taký známy nie je, tak pre informáciu, Campbell pôsobil ako editor vo významnom pulp magazíne Astounding Stories of Super-Science. Nahrávka je predelená na tri časti dvomi inštrumentálkami, označenými len dátumom havárii v Černobyľe a Fukušime, ktoré sú takým gitarovým ambientom a príjemne spestrujú náladu. Aj v agresívnych skladbách je priestor na oddych, éterická časť so sólom nechá na pár sekúnd vydýchnuť, aby opäť uvoľnila pódium ostrým gitarám.

Sekané komplexné riffy, zložité bicie, výrazná dunivá basa, niektoré momenty dajme tomu ako Meshuggah, niekedy sa mihne motív inšpirovaný Voivod, vokál v drsnejších polohách znie, ako keby vstal z mŕtvych Wayne Static. Práve moji obľúbení Static X mi napadli viackrát, keby hrali odvážnejšie a progresívnejšie, takto nejako to mohlo znieť. Oplatí sa sledovať hranie sa so zvukom, napr. ako činely plynulo prechádzajú z jednej strany na druhú. Napriek tomu, že skladby znejú v podstate hitovo a chytľavo, sú príliš zložité na to, aby sa rýchlo opočúvali. Imitation znesie veľa posluchov bez toho, aby začal nudiť. Bonusom je super obal, ktorý sa výborne k nahrávke hodí.

Album Imitation vyšiel pod značkou Support Underground, okrem aktuálnej nahrávky na nosiči ešte nájdete vyššie spomínané EP z roku 2005, ktorému sa tu venovať nebudem. Keď budete mať náladu na niečo progresívne s futuristickou náladou, pokojne siahnite do poličky s domácou tvorbou, pretože V13ault sú skvelá voľba. Výborný a originálny album.

Hodnotenie: 9/10

Nihil

Autor: Nihil

Zdieľaj