Report – Jungle Rot, Surgery, Bloody Redemption, Deposited Flesh – 7. 8. 2019 – Nové Korzo, Ružomberok

Väčšina ľudí je teraz rozlietaná po Brutal Assaulte a na nás, ktorí na tento festival nechodíme, dopadajú útržky vo forme klubových koncertov kapiel, ktoré tam vystupujú. V utorok sme si tak mohli vychutnať Hypocrisy a Soilwork v Bratislave, deň na to, o niečo viac undergroundovú akciu v Ružomberku, za účasti amerických smrťákov Jungle Rot, ktorých sprevádzali slovenské bandy Surgery, Bloody Redemption a Deposited Flesh. Obšírny úvod máme za sebou, pozrime sa, čo sa dialo na severe Slovenska.

Takže naskočil som na vlak a už je takou tradíciou, že väčšinou chodím sám, tak mi spoločnosť robila kniha. Na mieste činu som stihol pred koncertom ešte prehrabať merch a vysvetliť borcovi, čo sa staral o tieto veci u Jungle Rot, že mi vydal akosi veľa. Som predsa nejaký charakter. Ako prví páni na holenie prišli Deposited Flesh z Banskej Bystrice. Ide o relatívne novú kapelu. Relatívne v tom zmysle, že členovia sa scénou potulujú už nejaký ten pekný rôčik. Z času na čas na mňa vybafne nejaká vec okolo tejto bandy, ale úprimne, asi som sa do toho veľmi nezahryzol. Čakal som niečo viac hodené do old schoolu a dostal som porciu celkom šmakózneho brutal death metalu, akým sa prezentovali Internal Bleeding, Suffocation, Pyrexia, alebo ja som tam niekde vycítil aj trošku Devourment. Toto všetko a štipka svojskosti a stojí pred vami Deposited Flesh. Aj keď speváka by som podľa výzoru a prezentácie tipoval skôr niekam do black metalu, alebo paganu, ale musím uznať, že jeho hrdelný prejav by mohol samovoľne otvárať kryty na kanáloch (po koncerte bolo aj treba, pretože sa dovalila búrka). Svoj set nám ponúkli v takom sendviči medzi dvoma covermi od Pathology Stench a Internal Bleeding. Každopádne príjemné prekvapenie a uvidíme s čím príde kapela v budúcnosti.

Ďalej už ale prišiel čas na old school death metal tak, ako ho vidím a hlavne počujem rád ja. Bloody Redemption tentokrát iba v trojici, sekali a ťali do živého jedna radosť. Nasadzujem okuliare, aby som prižmúril štyri oči, keď domrvili jeden song, ale to sa stáva aj iným borcom, takže neva. Mimo toho, asi dohľadám moju recenziu a prihodím ešte nejaký bod v hodnotení ich albumu (inak hodnotenie na body mi príde ako fakt blbosť, nie som rozhodca na krasokorčuľovaní…), pretože tá muzika má proste čosi do seba. Ak máte radi vizuálnu formu muziky, vyhľadajte si v nedeľu 18. augusta, facebookovú stránku kapely, pretože príde premiéra ich klipu. A dovolím si malú zákulisnú info. Kapela maká na nových skladbách a v dohľadnom horizonte sa snáď dočkáme nasledovníka debutového albumu.

Pretože Jungle Rot hrali na druhý deň okolo obeda na spomínanom Brutal Assaulte, prehodili si pozície s popradskými Surgery, aby dokázali ešte trochu zrelaxovať. Takže namiesto svišťov spod Tatier si pódium prenajala americká hniloba z džungle. Kapelu registrujem dlhé roky a rešpektujem ich nemalé meno na scéne, ale veľmi ich napočúvaných nemám. Ale spája sa mi s nimi jedna spomienka, keď pred piatimi rokmi hrali v Bratislave spolu s Cryptopsy a Disgorge presne na moje narodeniny, tak mi v práci odmietli dať dovolenku… Smutný príbeh, ale dosť mojich citových výlevov. Teraz sa bez hanby zahryzli do ružomberského publika v zostave Dave Matrise (spev, gitara a posledný pôvodný člen), ktorý si svoje odmakal na krásnej maskáčovej „cavalerovke“, sekerník Geoff Bub, basák James Genenz so zlomenou nohou a benjamínek Spenser Syphers sediaci za bubeníckou artilériou. Za veľké plus považujem, že z repertoára vytiahli energickejšie skladby (vecí v strednom tempe sme sa dočkali skôr až v druhej polovici setu), čím sa v kotli pod pódiom pomlelo nejaké to mäso. Kapela trošku asi narážala na rečovú bariéru. Keď Dave chcel, aby publikum s ním vyvolalo meno jednej skladby, narazil na jemné faux paus. Ale všetko sa bralo z jednej aj z druhej strany s humorom, pretože tak či tak, na tento koncert dorazili iba srdciari. Vypichol by som skladbu Stay Dead z posledného albumu, ktorá je slušnou hitovkou. Má možno až také parametre „štadiónovky“, pretože zbory v refréne pôsobia naozaj chytľavo. Set sa chýlil k záveru a publikum si vyprosilo jeden prídavok a mne sa po dlhom čase stalo to, že som sa dostal do takého stavu, že som nechcel aby kapela vôbec prestala hrať. Vystúpenie síce ubehlo, ale podpisovky nekončili a kapela si urobila s fanúšikmi viac fotiek, ako nejaká lacná pipka na verejných záchodoch počas sobotného večera.

Surgery nakoniec zostal Čierny Peter v rukách. Po tom ako dohrali Jungle Rot sa väčšina ľudí rozutekala domov. Na druhú stranu treba povedať, že Surgery mali dobrú predkapelu. Pri pódiu sme zostali asi desiati. Pripomenulo mi to situáciu, ktorú zažili na jeseň minulého roku Perversity v Trnave, keď hrali po Root. Vtedy som mal pocit, že východniarski Perverzáci hrajú iba pre mňa. No ale späť do Ružomberka. Surgery som videl, teda skôr počúval, lebo hrali cez slušný výpek, nedávno na Symbolic Open Aire. Tam mi prišiel ich set tak trochu monotónny. Tu, aj napriek tej hŕstke ľudí, ktorá na nich zostala, kapela šlapala ako hodinky Swiss Made. Späť za mikrofónom bol Rasťo, ktorý všetky „lajfká“ nestíha. Dostalo sa nám teda peknej flákoty podtatranského death metalu a ja už začínam pozerať a dávať uši na stopky, kedy sa dočkáme nového materiálu.

Afterku koncertu nám vytvorila sama Matka Príroda, keď prehnala cez krajinu celkom silnú búrku. V závislosti od toho sa moja 200km cesta vlakom natiahla o hodinu viac (aj keď pri stave vlakov, ktohovie…) a o siedmej som bol doma čerstvý ako rybička. Apropo zvuk som nespomínal zámerne. Staral sa oň Libor z Vomitor Sound a tu nie je čo obkecávať. A pretože tento koncert bol vlastne warmupkou pred Rituals of Immortal Souls, ktorý príde na rad posledný deň tohto mesiaca, tak odporúčam ísť. Zostava aj tam bude lahodná.

 

Mrkva

Autor: Mrkva

Zdieľaj