Recenzia – Elysium – The Path Of No Return – Slovak Metal Army – 2019

Prvý dojem z nového albumu The Path of No Return od týneckých Elysium bol z mojej strany pomerne rozpačitý. Obal skôr s emo/gothic atmosférou, hneď na začiatok vokál so silným deathcore vplyvom, ktorý ja nemám veľmi v láske, to boli dve veci, ktoré zneistili. Postupom času však veci začali zapadať do seba, aj keď isté pochybnosti ostali.

Osobne som doteraz o Elysium nepočul, ale ich existencia siaha až do roku 2003 a toto je ich tretí plnohodnotný album, takže nejde o žiadnych začiatočníkov, ale skúsených hudobníkov. Pôvodné zameranie na thrash/groove, ktoré majú uvedené na metalových archívoch, vystriedal oveľa ostrejší death metal s rôznymi modernými vplyvmi, vrátane spomínaného deathcoru, a s melodickým nádychom, ktorý však príliš neobrusuje brutalitu. Hudba sa nesie zväčša v strednom tempe, ale občas slušne zrýchli, rovnako vie však aj spomaliť a riadne valcovať. Na pomery žánru hrá veľmi dôležitú rolu atmosféra skladieb, často na mňa pôsobila introvertne, osobne, neviem, to lepšie pomenovať. Takýto dojem z death metalových nahrávok často nemávam, a pôsobí to celkom príjemne a originálne.

Snaha o rôznorodosť síce občas prerastie až do miernej roztrieštenosti materiálu, ale pomáha k odlíšeniu jednotlivých položiek a poslucháč sa lepšie orientuje. Viac ma bavia kratšie veci, dlhšie, povedzme epickejšie skladby, nie vždy udržia pozornosť v celej dĺžke, najmä keď gitara nahradí melódie za sekané riffy. Vyššie som už spomínal atmosféru, tú by som určite vyzdvihol, bez klávesových resp. orchestrálnych barličiek, utvorená len hraním sa so zvukom nástrojov a vybrnkávačkami.

Viackrát sa v predchádzajúcom texte vyskytlo slovo deathcore, teda často zatracovaný podžáner, či už právom, nechám na čitateľovi. V prípade The Path Of No Return hrá nezanedbateľnú rolu, ale báť sa v každom prípade netreba, v takejto miere a forme ho myslím zvládne každý. Možno práve milovník ultrabrutal ťažkých agresívnych sekačiek by mohol byť sklamaný, takže ktovie, treba si vypočuť.

Ešte spomeniem zostavu, v ktorej momentálne pôsobia Jaroslav Petřík (v), Dušan Miňovský (g), David Adamec (b) a Peter Heteš (d). Peter ako slovenský zástupca v kapele hrával v Brute a Grassity, znalci ESDM vedia. S vokálmi vo viacerých skladbách pomohol Matěj Kopecký, nahrávanie, mix a produkciu si vzal na starosti Dan Friml v jeho The Barn Studio. Obal od Daniely „Dahlien“ Neumanovej nakoniec zapadol na miesto a k ceste bez návratu sa hodí bez výhrad. Pre zaujímavosť, Dahlien momentálne zaskakuje za Malliku v Abnormality. Aby som nezabudol, album vydáva Slovak Metal Army.

Po mnohých vypočutiach som kúzlu Elysium podľahol a rád sa k albumu vraciam. Netvrdím, že ho beriem bez výhrady, ale väčšina prvotných rozpakov zmizla a považujem nahrávku za hodne originálny kúsok, ktorý sa oplatí vypočuť a venovať mu čas.

Kontakty:

https://elysiumcz.bandcamp.com/

https://www.facebook.com/elysiumcz/

Hodnotenie: 7,5/10

Nihil

Autor: Nihil

Zdieľaj