Report – Flesh Party 25 – 14. 9. 2019 – Randal Club, Bratislava

Len tak tak sa nám stihli zahojiť modriny a na ušno – krčno – nosnom nám prešpricovali zatlačený ušný maz z hluku po letnej Fleshke. Z indoorky sa ale stal taký vandrák bez stáleho domova a nikto ani poriadne nevie, kde sa najbližšia „ekšn“ vyskytne. Tentokrát voľba padla na bratislavský Randal Club. Gro 25. pokračovania tvoril najmä pán Shaun LaCanne a.k.a. Putrid Pile. Spolu s ním do perly na Dunaji (no…) zavítali aj spolky Spasm, Anime Torment, Pothead, Sperm of Mankind a organizačná squadra Craniotomy.

Z garáží spod Pristavného mosta, spustili svoj jemný, precítený goregrind Sperm of Mankind. Jemný treba brať s rezervou, ale precítený nadhľad a srandičky tam sú. A vo veľkej miere. Zhluky chytľavých tónov o ovoniavaní topánok, astmatických drakoch, Eve Mázikovej atď. Tupa tupa rytmus dostal ku kreáciám ála Let´s Dance niekoľko prvých, pohybu chtivých jedincov a mňa to na kraji už tiež triaslo, ale kvôli môjmu labilnému kolenu som si to rozmyslel. Fans a zrejme aj kapela boli vzájomne spokojní a dočkali sme sa aj coveru od holandskej mlátičky Bile.

Zo Stovežatej sem dofúklo spolu s dymom sranda byliny, aj (tentokrát iba) štvoricu Pothead. Druhý spevák teraz chýbal a tak to bolo iba o jednom vokále. Keď sa tak nad tým zamyslím, tak sa nič vlastne nezmenilo odvtedy, čo naposledy hrali na prknách, čo znamenajú Flesh. Akurát im v blízkej dobe vyjde nový album, z ktorého aj nejaký ten kúsoček pustili do davu na ukážku. Ostatok koncertu som už ale iba počúval od baru, pretože na mňa doľahla obyčajná ľudská potreba menom hlad.

Po dvoch viac menej goregrindových kapelách prišla zmena štýlu na brutal death/slamovú nôtu. Pretože túto extrémnu odnož hudby hrali u nás vlastne iba dve kapely, z toho jedna defacto už aktívna ani nie je, nebude ťažké uhádnuť, kto sa to chystal na pódium. Práve Craniotomy stoja za Flesh Party, ale to je všeobecne známa vec. Hádzali sa tradičné fláky ako Mr. Butcher. Girl from Little Village, ale aj stále zatiaľ iba jedna predzvesť nového albumu Necropedophilic Mania. Nedá mi nespomenúť, že práve títo borci spolu s Mrtvolkou a zopár ďalšími neznabohmi si spomenuli, že som mal nedávno narodeniny a po jednej skladbe si ma vyvolali na pódium a dali mi darček. Aj keď to možno neviem dať na sebe poznať, ale bol som dojatý. Práve na otváračoch lebiek a na nasledujúcich Spasm bol najväčší kotol.

Spasm už opäť v trojici, nám ponúkli šťavnatú porciu svojho drum n bass gigolo goregrindu. Sú kapely, ktorým stačí iba vydať tón a dav pod pódiom sa premení na bojovú zónu, kde jeden zlý krok v kotli sa rovná stúpnutiu na pozemnú mínu. Spasm radím práve k tejto sorte kapiel. Šlágre, ktoré už cituje pomaly aj ďalšia generácia grinduchtivých fans, ako Miss Piss Junior (eventuálne senior), Tranny Pop, Beautiful Human Toilet, či Cheiromania (Masturbation – No Pain, No Gain). Pri všetkej úcte k Putrid Pile, ale mám taký pocit, že väčšina ľudí prišla práve kvôli Spasm. Dôkazom toho môžu byť aj hodené trencle od dvojice nahých a rozvášnených fanúšikov smerom ku kapele.

Po tomto utešenom bordeli nastal čas hlavnej hviezdy večera. Putrid Pile po prvý krát na Slovensku. Popravde som sa aj tešil. Síce albumy nemám veľmi napočúvané, ale svoj kultový status si Shaun za roky na scéne vybudoval a rešpekt k nemu určite mám. Motal sa po klube s úsmevom od ucha k uchu a evidentne ho tešilo, že návšteva na koncerte bola celkom slušná. A tak spustil a ja som zostal trošku zaskočený a podľa výrazu jeho tváre, tak aj on. Niečo bolo zle a prvé skladby tvorili nepočúvateľný šramot, ktorý nemal ani hlavu, ani pätu. Následne evidentne nasratý Shaun sa začal s niečím paprať. Dobehol Maty z Gutalaxu, ktorý sprevádza toto turné a spolu to dali do poriadku a ejhle, zrazu to bol ten agresívny brutal death ako z albumu. Ale tu a tam som musel privierať oči, pretože mi proste na pódiu chýbajú živí hudobníci. Na druhú stranu, ale zase klobúk dolu, pretože skladateľský um má naprosto skvelý.

Ľudí ubudlo už pri Putrid Pile (teda aspoň v porovnaní s kotlom na Spasm), predsa len veľa z nich prchali na vlaky a podobne, no ale definitívny Čierny Peter v tejto disciplíne zostal v rukách Anime Torment. Zostala vlastne už iba hŕstka najvytrvalejších. Ja síce nepatrím zrovna k fanúšikovskému jadru deathcoru a modernejšie ladeného death metalu, ale veľmi dobre mi padlo, keď sa kapela toho nebála a rozhýbali pódium tak, že keby tam bolo niekde dynamo, tak ulice okolo Randalu ešte doteraz vďaka tomu svietia. Ale aj hudobne to bolo v cajku. Jedna malá výčitka. Ja som teda spevákovi medzi skladbami veľmi nerozumel, ale podľa kamarátky, ktorá stála vedľa, to bolo zlaté. No tak asi hej.

Well, Well, Well. 25. Flesh Party je teda za nami. Vlastne pôvodne tu išlo o oslavu 21 rokov Craniotomy na scéne (20. výročie akosi nevydalo, ale čo tam po tom, okrúhliny slávi kdekto) a hostia a gratulanti boli znamenití. Len keby sa našiel nejaký domovský stánok, akým bolo leopoldovské kino (neubránim sa nostalgií a zatláčam mastnú slzu zo znamenitej huspeniny, ktorú tam podával Blcha catering). Takže dúfam, že čo najskôr sa vidíme na dvadsaťšestke a v konečnom dôsledku je jedno kde. A ak nie, tak zvrhlosti počkajú na letné edíciu.

Mrkva

Autor: Mrkva

Zdieľaj