REPORT – Scandinavia Deathfest 2019 – 2.DEŇ

Sobotňajší program bol najnáročnejší, keďže sa hralo v dvoch kluboch, kde sa kapely striedali. Kluby boli vzdialené síce iba 150 metrov, ale predsa to presúvanie sa s nejakým tým predstihom nebolo bohviečo. Keďže včera sa nám neušiel festivalový merch, dnes sme to už nenechali na náhodu a hneď čo sa otvorili brány klubu Kraken, ako prúd neskrotnej vody sme sa preliali z ulice do klubu smerom k merchu kapely DISMEMBER. Tentoraz sa nám vyplatilo vystáť rad a všetci sme spokojne odišli s nejakým kapelovým úlovkom.

Ako prvá sa v Krakene predstavila štokholmská kapela PUTRID VISION. Mladíci sú vskutku čerstvou formáciou, na scéne pôsobia zhruba rok, a na konte majú zatiaľ len jedno EPko. Nechýba im zanietenosť, nadšenie a energia, ale ešte potrvá nejakú dobu, kým sa priblížia svojim death metalovým vzorom.

Peťo: / / V poradí druhá kapela  SARCASM z ďalekej Uppsaly s podobným osudom ako mnoho ďalších švédskych nevykopaných diamantov vznikla v roku 1990. Páni zo začiatku vydali samé demá, ale prvé EP až v roku 2000. Jedná sa o death metal prešpikovaný melodikou ala DISSECTION. Na živo bolo vidno, že chalani moc nehrávajú živé vystúpenia a trošku trvalo kým sa ich stroj poriadne rozbehol, ale potom to bola jazda ako sa patrí. Každým songom sa zlepšovali  a ich krásne chorobné vyhrávky ma prešpikovali ako guľky vyslané z guľometu. Veľký palec hore! Nech žije Švédsko! Inak pôvodný spevák Heval pôsobil na pódiu ako škriatok, či troll, z ktorých majú severania strach a doteraz je každý  ich dom v noci vysvietený, aby ich náhodou škriatok nenavštívil. Zo starej zostavy dnes vystúpili spevák Heval a gitarista Anders. Čo sa týka zvuku, zatiaľ u všetkých kapiel nekonečne úžasný sound, totálny hnilobný švédsky masaker. Zážitok na celý život!

Veru, oproti včerajšku bol zvuk o čosi lepší a to aj v neďalekom klube Slaktkyrkan, kde sme ako prvú bandu prišli podporiť domácich štokholmských MASSGRAV. Škandinávsky crusto grindo HC punk na štýl ANTI CIMEX, či MOB 47 bol ako prílev novej energie do žíl. Krásna odbočka od death metalu, ktorý nám búši do hláv už od včera. Esencia vzdoru a hnevu, poriadne nasratý a intenzívny crust punk. Počas takéhoto setu proste musíte hroziť so zaťatou päsťou nad hlavou. Neskutočný tlak!

V Krakene sme sa opäť dostali do death metalového šialenstva vďaka trom po sebe idúcim formáciám, ktorých mená sú skloňované nielen na domácej scéne vo Švédsku, ale aj za hranicami. CENTINEX, ENTRAILS a INTERMENT, tri death metalové spolky spoločne na jednom pódiu ako na tanieri. Stále ma miestami prepadnú pochybnosti, či je to naozaj skutočnosť. Vidieť všetky tieto kapely pokope, to je proste sen! CENTINEX v čele s Martinom Schulmanom, posledným mohykánom z čias vzniku kapely, ktorý aj napriek neustálym personálnym zmenám, drží túto bandu pohromade. Vedela som, že predošlý vokalista Alex po tom čo sa pripojil k Demonical, musel vypustiť účinkovanie v Centinex, ale že v zostave už nefiguruje Sverker (DIABOLICAL) a bubeník Kennet Englund (INTERMENT), to ma trochu prekvapilo. Koncert CENTINEX bol fajn, priestor však dostali len dve  posledné dosky vydané po návrate na scénu a to bol možno aj kameň úrazu. Set mal svoje svetlé miesta, ale z času na čas to bola trochu nuda. Fanúšikovi ich starých dosiek žiaľ nedostali, čo by si želali. Hold, nie každý reunion sa musí podariť a Schulman by sa mal radšej venovať na plný úväzok kapele DEMONICAL. Set bandy INTERMENT, to bola už iná káva. Vokalista Johan a už spomínaný bubeník Kennet boli dlhšie obdobie súčasťou CENTINEX a práve chorý a špinavý Johanov vokál tam trochu chýba. INTERMENT sú na scéne už od rokov 90., ale ja som ich začala vnímať vlastne po splitku s českou kapelou BRUTALLY DECEASED v roku 2013, no a po albume „Scent of the Buried“ som si ich nadobro zamilovala. Ich chladný severský smrtiaci kov najviac ovplyvnený asi práve legendou Dismember vie poriadne nakopať. Johanov originálny chrapľavý vokál v sprievode pozvoľnej melodickej gitary ako napríklad v skladbe „Among the Dead“ vám spôsobí pomalú bolestivú smrť niekde v mrazivom škandinávskom lese. A za tónov titulnej skladby „Scent of the Buried“ sa už začínate rozkladať a mŕtvolný zápach sa šíri naokolo. Temný, špinavý, morbídny a chladný death metal presne ako ho milujeme! ENTRAILS sú taktiež starým death metalovým spolkom z deväťdesiatych rokov, ale aktivitu opäť obnovili zhruba 10 rokov dozadu. Aj tento koncert sa vydaril, natlakovaný old school death metal s chladnými gitarovými melódiami je prototypov švédskej školy. Z pódia sa počas ich setu šíril čierny mrazivý oblak a celé osadenstvo ich koncert ocenilo. Atmosféra v klube bola počas celého festivalu skvelá, stretávate tu členov rôznych kapiel, aj takých, čo tu vôbec nehrajú. Napríklad Erika Danielsonna, vokalistu pekelnej švédskej formácie WATAIN sme tu stretávali na každom kroku, hlavne pri presunoch medzi klubmi.

Po tejto trojici si opäť ideme trochu oddýchnuť od death metalu do vedľajšieho klubu, kde  to už na pódiu mastia Švédi MARTYRDÖD. Temný špinavý crust punk ovplyvnený domácou švédskou scénou mal v ich podaní neuveriteľný drajv a silu. Neviem prečo, ale doma z nahrávky na mňa až takých skvelým dojmom nepôsobili. Zato na živo to bolo naozaj energické, malo to gule a poriadny tlak. Daniel Ekeroth sa tu blysol na base. Netušila som, že je ešte aktívny v nejakej bande.

Peťo: / / Po nich sme sa opäť vrátili do Krakenu na set TOXAEMIA. Na túto kapelu som sa veľmi tešil keďže v našich končinách ich nemáme šancu vidieť. Je to jedna z mnohých kapiel čo začali tvoriť švédsku death metalovú scénu, ale ostali iba pri demách a pri EP z roku 1991. Mimochodom vznikli v roku 1989. Rýchlo sa predieram dopredu k pódiu a veru chalaniská nesklamali a už od prvého tónu som mal pocit, ako keby som sa vrátil v čase. Vyrútil sa na mňa starý švédsky zvuk ako zo starého dema a kapela ma rozprášila na popol. Presne kvôli takýmto kapelám som sem prišiel. Starý hnilobný švédsky death metal! Veľmi som hútal, kto vlastne hrá ešte zo starej zostavy. Spočiatku som si bol istý bubeníkom, ale koncert s nimi odbúchal Perra Karlsson. Pôvodnými členmi boli basák Pontus Cervin a gitarista Stevo Bolgakoff. Za seba musím povedať, veľká spokojnosť! Ďakujem, páni!

Už sa nevieme dočkať setu DISMEMBER, veď hlavne preto sme tu, ale ešte nás predtým čaká zopár koncertov. Fíni ROTTEN SOUND si stále držia svoje postavenie v grind corových kruhoch. Ich švédsky znejúcu grindovu mastenicu som videla nespočetne veľakrát. Je to taká nadupaná klasika, záruka skvelého grindového nátresku, ale dnes nebol čas na oddych, tak sympatických Fínov mierne vypúšťame a presúvame sa na ďalšiu legendu, NUCLEAR ASSAULT. Táto formácia asi jediná reprezentuje thrash metal na tomto festivale a to poriadne energický thrash metal starej školy. Nestarnúci Dany Lilker a John Conelly so svojím heavy vokálom to poriadne roztočili. Za bicou súpravou sedel suplujúci bubeník Nick Barker. Už dlho som nevidela toto guľometné teleso s niektorou jeho kapelou na pódiu. Páni si so sebou priniesli aj plachtu, ktorú im niekto vlastnoručne vyrobil a daroval v Štokholme 30 rokov dozadu. Od vtedy si tu už nezahrali, takže pre mnohých to bol možno nostalgický koncert. Pred hlavnou hviezdou večera sme sa ešte zbehli mrknúť na set švédskych gore maniakov GENERAL SURGERY. Bolo to skvelé, krvavé ako vždy, ale my sme už boli myšlienkami úplne inde a bolo potrebné zaujať nejaké dobré miestečko pred pódiom.

Na pódiu boli síce umiestnené plenty, aby nebolo počas zvukovej skúšky tak ľahko dostupné našim očiam, ale minimálne Blomqvist spolu se Sennebackom si svoj vercajch rozkladali samostatne. Žiadny externí zvukári, či bedňáci. V klube to vrelo už desiatky minút pred začiatkom setu, každý si chcel chytiť dobré miestečko a to predieranie sa dopredu bolo občas neznesiteľné. Koncertný set DISMEMBER odštartovali skladbou „Override of the Overture“, ktorej ústrednú melódiu bez vyzvania spieval celý klub až miestami prehlučil samotnú kapelu. Už v tomto momente sme poniektorí mali slzu na krajíčku. Vidieť a počuť skladby z kultovej debutovej dosky „Like an Everflowing Stream“ zahrané presne tými muzikantami, ktorý ju zložili a nahrali začiatkom 90. rokov, to musel byť úžasný pocit niuelen pre nás, ale už pre samotných muzikantov. Ten album zaznel skoro celý a setlist bol ešte doplnený o pecky z dosiek „Indecent&Obscene“, „Death Metal“, či „Massive Killing Capacity“. Hralo sa dlhých 90 minút, čo už asi v prípade tejto legendy len tak nezažijeme. Páni hrali doma a to bolo očividné od samého začiatku. Matti sa hneď v úvode ospravedlnil zahraničným fanúšikom, že väčšiu čas koncertu povedie v rodnom jazyku, čo sa im ale nedá vytknúť. Len tak sa doma môžeš cítiť ako doma. Všetkým cudzincom, ktorí cestovali do Štokholmu z rôznych kútov minimálne Európy, kapela venovala skladbu „Casket Garden“. Uprostred setu dostali priestor aj skladby z demo nahrávok a na pódiu zostali Estby, Blomqvist a basu si zobral Senneback, ktorý skladby aj odspieval. Atmosféra bola úžasná, klub praskal vo švíkoch, kapela si toto svoje vystúpenie neopísateľne užívala, hlavne Matti bol taký šťastný, určite mu živé vystupovanie muselo chýbať. Kapela sa rozlúčila skladbou „Dreaming in Red“, tá proste musela byť. Ťažko sa to všetko vôbec opisuje, asi sa nám mnohým splnil sen, videli sme hrať DISMEMBER všetky tie 30 rokov staré kultové skladby pôvodnou zostavou kapely. Odporúčam každému vybrať sa budúci rok na nejaký festival, kde je DISMEMBER už ohlásený. Ktovie, možno ich niekto dotiahne aj do Čiech, aj keď ich koncert musí byť poriadne masný. Ale stretli sme tu Čurbyho, tak že byyyy? Hehe :-)

Za poskytnutie fotiek, osobného pohľadu na niektoré koncerty a v neposlednom rade aj za spoločnosť ďakujem Danovi, Peťovi a Duškovi :)

Avatar photo

Autor: Petra

Zdieľaj