Report – Surgery – Warshipper – Deathrite – Frankie Club – Nitra – 28.9.2019

Septembrom sa nám naplno rozbehla klubová koncertná sezóna. Každý víkend je minimálne jeden zaujímavý koncert a to nehovorím o týždni. Ešte snáď niekedy počas leta sa objavil koncert v Nitre, ktorý ma zaujal už len z hľadiska zloženia kapiel. V podstate som okrem slovenského Surgery nepočula naživo ani jednu z prítomných. Okrem Slovákov sa predstavili Warshipper až z ďalekej Brazílie a Nemci Deathrite. Pôvodne mala vystúpiť aj ďalšia brazílska skupina Necrobiotic, no osobné okolnosti ich prinútili ukončiť predčasné turné po Európe.
Do Nitry prichádzam okolo 20:00 a smerujem priamo do Mariatchi klubu. Vojdem do vnútra a nevidím žiadny aparát. Barmani na mňa pozerajú a vravia mi, že koncert bol predsa včera. Trochu sa zhrozím, že som zmeškala koncert, ale potom pozriem Facebook a dátum je dobrý. Tak som zistila, že koncert je v neďalekom Frankie Clube. „Good job“ hneď na úvod. Našťastie do klubu je to blízko a tak sa tam úspešne dopravím. Na mieste to však nevyzerá o nič viac optimisticky. Privítal ma totiž takmer prázdny klub. Nuž, aspoň zostáva čas na zoznámenie sa s priestorom, pár ľudí medzitým prichádza a na pódiu sa pozvoľne rozkladá prvá kapela.
Surgery som videla naposledy na Black Valentine tento rok v Poprade. Kapela si súčasný rok užila celkom dosť koncertov a majú aj nového speváka. Na koncerte malo premiéru intro, ktoré doteraz kapela nemala. Je to skladba od Straussa – „Na krásnom modrom Dunaji“, ktorá sa neskôr prenáša do hororového sveta a počuť výkriky obetí atď. Za mňa to bolo trochu dlhé, skrátila by som to tak na polku. Pred pódium sa presunulo tých zopár ľudí, ktorí prišli na koncert a hneď po úvodných tónoch niekto zahlásil na intro: „aaa Modrá Ustrica“, čím ma celkom pobavil. Trochu som nepochopila prečo celú miestnosť zadymili umelým dymom. Surgery teda počas prvej skladby pomaly začali nadobúdať obrysy, ale napríklad taký bubeník sa z hmly nevynoril ani po štvrtej skladbe. Súčasný setlist sa skladá hlavne z posledného zárezu z minulého roku nazvaného Absorbing Roots, ktorý prezentuje staršiu školu death metalu. Niektoré rify sú ako vystrihnuté zo vzorov klasického death metalu a celkovo sa album veľmi dobre počúva. Nový spevák sa už adaptoval do svojej role. Na pódiu pôsobí sebavedomo od začiatku, čo som ho prvýkrát videla. Hoci vokálne, aj farbou hlasu sa mi viac páčil starý spevák, nový do Surgery priniesol závan mladosti, brutality a hlavne energie. Na moje prekvapenie mala kapela od začiatku až do konca veľkú podporu od miestnych návštevníkov (tým pár). Spevák sa ľudí nebojí, práve naopak. Na niekoľko skladieb sa premiestnil k fanúšikom a skladbu odspieval medzi nimi, dokonca aj podával mikrofón. Jediné, v čom vidím ešte priestor na zlepšenie je lepšie frázovanie a s ním aj lepšia zrozumiteľnosť, ktorá mi trochu chýba. Čo sa týka zvyšku hudobníkov, koncert odohrali ako vždy bez problémov. Je vidieť, že tento rok si skupina odkrútila veľa koncertov, pretože ich prejav je sebavedomý a vyrovnaný. Ako som už spomínala, hralo sa hlavne z posledného albumu, no zaznela aj skladba z prvého EP. Zvukovo to nebolo nejaké terno, občas sa zlieval zvuk dokopy, do nesúrodej hmoty a záležalo kde človek práve stál. Ja som najradšej bola bližšie k pódiu, pretože čím ďalej do miestnosti, tým sa viac menil zvuk.
Priznám sa, že Brazílska hudobná UG scéna mi veľa nehovorí. V zásade poznám len veľké kapely, ako Krisiun, Nervosa, samozrejme Sarcofago a Sepultura a pod. To je však vývozový materiál, ktorý nemusí odrážať realitu, ktorá panuje v tejto krajine. Kapela Warshipper, ktorá nasledovala po Surgery je príkladom, že tu existuje aj mladšia generácia death metalových spolkov, ktoré vedia hrať. Warshipper vznikol niekedy v roku 2011 a doteraz má za sebou jedno plnohodnotné CD, ktoré vydali minulý rok. Na tohtoročnom turné po Európe ho v podstate prezentovali. Warshipper tvoria štyria muzikanti, treba upozorniť na dve gitary, basu a samozrejme bicie. Hudobne vychádzajú z klasických death metalových riffov, cítiť odkazy napr. aj v už spomínaných Krisiun. V skladbách sa však zavše objavia aj technické pasáže a veľa gitarových vyhrávok. Celý sound nemal klasickú švédsku práchnivosť, ale naopak pôsobil dosť živelne, hlavne kvôli celkovému pódiovému prejavu. Aj napriek tomu, že mali pod pódiom len hŕstku ľudí, nepôsobili, že by im to prekážalo. Gitarista bol asi najviac akčný, pretože pobehoval po pódiu a hádzal všemožné grimasy. S grimasami nemal problém ani bass gitarista, ktorý má mimochodom tiež na starosti vokály, spolu s lead gitarou. Čo sa tempa týka, nejde sa opreteky, všetko sa drží skôr v stredných tempách, ktoré však gradujú. Hlavný spev bol prekvapivo dosť zrozumiteľný a tak sa čo-to dalo zachytiť aj z textovej stránky. Ako sa dalo predpokladať, hralo sa hlavne z debutového albumu, no odzneli skladby aj zo staršieho EP a dokonca aj jedna nová skladba. Dnes si teda môžem povedať, že som videla aspoň niečo z brazílskeho undergroundu a myslím si že celkom nádejného.
Ako čerešnička na torte prichádzajú odohrať svoj set Deathrite z Nemecka. Už po prvých tónoch som vedela, že toto bude presne ten sound, ktorý mám rada. Nedá mi nespomenúť pár informácií aj o Deathrite. V zásade ide o mladých hudobníkov, ktorí však majú podľa mňa veľký potenciál a ešte o nich budeme veľa počuť minimálne tu v Európe. Za všetko hovorí napríklad ich účasť po boku kapiel ako Asphyx, Krisiun, Vader, či Napalm Death ešte v roku 2017 a ďalších velikánov. Na ďalší rok sa ukážu napríklad na Vienna Metal Meetingu. Zvukovo mi dosť pripomínajú práve švédsky death metal, no často sa objavia aj grindcore pasáže. Hniloba z hudby doslova sála. Najvýraznejšie vyčnieva spev, ktorý ako by si za vzor zobral Martina von Drunena z Asphyx. Opäť sme mali dočinenia aj s vydarenou pódiovou performance, kde ako spomínam vyššie svojim prejavom najviac bodoval u mňa práve spevák. Zároveň musím povedať, že spevu je fakt dobre rozumieť. Dávku exhibicionizmu mali aj obaja gitaristi, len bassák sa neustále držal v úzadí. Bassa je však jeden z nosných kameňov, ktorý dodával celému zvuku tú správnu ťažobu. Celkovo som mala z vystúpenia Deathrite veľmi silný zážitok, ich hudba má v sebe všetko, čo čakám od dobrého death metalu. Gradáciu, spomalenia a vzápätí rýchle klepačky, ktoré opäť miznú v pomalších pasážach, do toho spevy, ktoré niekedy znejú vďaka echo efektom ako zo záhrobia, ostré gitary s občasnými, ale nie zbytočne prekomplikovanými sólami a samozrejme dunivý zvuk bass gitary. Čo viac si človek môže priať? Zostáva mi len konštatovať, že by som si určite pozrela Deathrite kľudne aj dnes večer znova. Žiadne veľké prídavky sa nekonali, ale ani sa im veľmi nečudujem, keďže nebolo pre koho.
Tak čo milí metalisti, kde ste všetci boli? Vraj ani na Debustrole nebolo veľa ľudí. Za mňa len toľko, že tento koncert naozaj stál za návštevu a ďakujem organizátorovi, že sa ho predsa len nakoniec podarilo uskutočniť.
Foto Autor článku

Mrtvolka

Autor: Mrtvolka

Zdieľaj