Report – Power Grindcore 7 – 16. 11. 2019 – Melodka, Brno

Rok nám skĺzol k svojmu koncu ako rodiny Lambertových a Fosterových dolu horskou dráhou v úvodnej znelke seriálu Krok za krokom. A to pre mňa znamenalo, že som hodil výhybku smer Moravská metropola. Tento rok sa ku mne pridalo aj viac ľudí, takže cesta získala svoje čaro. Ale ľudí na východ od Břeclavi sa tu zišlo celkom dosť. Jedna vec je tá, že tu hrali tri slovenské kapely a druhá, že Slovákov je v Brne ako dier v ementále. Takže, čo nám Maca a jej partia tento rok ponúkla? Z grindovej škatuľky pódium prepotili Insistent, Onanizer, Human Humus a Needful Things, z crustu Dis-K47 a Adacta, no a jediným zástupcom tanečného goregrindu boli Sperm of Mankind. Lineup prešiel zmenami, kvôli vážnym dôvodom u dvoch kapiel. Poliaci Psychoneurosis vypadli, kvôli vážnemu ochoreniu speváka Soniu (okrem toho, že sa zo vstupného prispelo na projekt Sibiř, tak istá čiastka poputovala aj na podporu práve jeho liečby) a nedávna tragická nehoda stála život bubeníka Cichoňa z Carnal Diafragma, tým pádom sme prišli aj o ich vystúpenie.

V hodine, kedy som si mal ako decko pozrieť Večerníček, vycikať sa a ísť spať, spustila svoj set crustová parta zo Znojma (vraj sa tam už nerobia zavárané uhorky, ešte teraz sa spamätávam zo šoku z tejto informácie…) Dis-K47. Toto bola jediná kapela večera, ktorú som nepoznal, ale punkáči, ktorí so mnou išli na koncert, práve túto kapelu chválili. A ja asi musím začať viac dávať na názory iných, pretože mali pravdu. Zvukovo nasmerovaní niekam na Švédsko, české texty, ktoré príliš veľa optimizmu neprinášali a vpredu za mikrofónom blonďavá víchrica Michaela. Na rozbeh veľmi výživné vystúpenie. Dodatočne som si musel na inom koncerte kúpiť ich vinyl, aby som to viac dostal do hlavy.

Určite to poznáte, že keď idete na koncert, kde sa tak nejako zrazu sústredí až priveľa vašich známych, tak akosi prestanete vnímať čas. A to sa mi prihodilo, keď začali hrať Onanizer. Ale stihol som ich, ale štýlom LTT. No, na rozdiel od prvej kapely, tak Onanizer poznám, ale ak sa moje mozgové závity už za tie roky nezavarili, tak som ich ešte naživo nevidel. Musím priznať, že tento set mi tiež rozvibroval moje dochrámané koleno. V podstate jednoduchší grindcore, ale sila nárazu s vašim sluchom, sa rovná niekoľkým Hirošimským bombám. A inak hanba na moje plecia. Nevedel som, že basák Kavron je Slovák.

Od grind/crustových stíhačiek sa trochu zmenil vozový park a na pódium dorazil gore buldozér z Bratislavy – Sperm of Mankind. Inak vlastne celú túto jeseň sa s nimi, alebo s inými kapelami, kde hrajú ich členovia, stále stretávam. No a tak som sa opäť dočkal songu o ovoniavaní topánok, nejakej tej inšpirácie Cock and Ball Torture, alebo coveru od Bile. Kapele prospel skvelý zvuk v Melodke, kde ten ich masívny goregrind dostal patričné gule. A po koncerte iba tak rozmýšľam, že ak by niekedy niekoho napadlo v Hollywoode točiť pokračovanie Nočnej mory v Elm Street, tak pod Freddyho popálenou gumovou maskou si viem úplne predstaviť Romanovu tvár. Tie jeho ksichty nemajú chybu.

Zrovna nedávno som mal také obdobie, kedy som sa hrabal v starých filmoch a narazil som na film Needful Things zo začiatku deväťdesiatych rokov, podľa knihy Stephena Kinga. Pretočíme v kalendári pár stránok a ja stojím pred pódiom, na ktorom stojí kapela totožného mena. Ľudí v Brne ale neterorizoval starý Leland Gaunt, ale partia grinderov z mesta perníkov a.k.a. Pardubíc. Teror grindom v ich podaní skôr zapadá k premyslenému a rozvážnemu štýlu (v grindových mantineloch) ála Nasum, alebo Rotten Sound. A v tomto duchu sa niesol aj celý ich set. A ja som im to zhltol, ako jednohubku na Silvestrovský večer. Výživné a veľmi sýte vystúpenie.

Pri ďalšej kapele sa opäť vraciame na Slovensko. Ak si niekto myslí, že Catastrofy a Čad sú aktuálne najlepšie vývozné artikle spod Tatier, čo sa týka tvrdej hudby, tak by sa mal pozrieť na Adactu. Tak ako bolo Frankensteinovo monštrum zložené z tiel viacerých nebožtíkov, tak aj hudba Adacty v sebe skrýva kúsky grindu, crustu, metalu, punku a len Satan vie čoho ešte. Proste taký príjemný hybrid. A zrejme to podobne príjemne pôsobilo aj na publikum, lebo myslím, že práve pri Adacte to bolo pod pódiom asi najťažšie pre ľudí, čo majú veľkosť nohy väčšiu ako desiatku. Takže celkom plnka.

Na slovenskej strane hraníc zostávame, ale na pódium docváľali grindové kamzíky z Popradu – Human Humus. Z tejto kapely sa už stáva taká overená klasika. Medzi ľuďmi kolujú ich dva silné albumy a naživo je to vždy masaker, ako keby vám niekto behal s pilníkom po rebrách. Ižďove šialené tance, ako Barney z Napalm Death 2.0, radšej ani nechcem napodobovať, lebo by som sa už nerozplietol. A len tak rozmýšľam, či neboli potom neskôr na nich pri bare aj nahnevaní, pretože po ich vystúpení im muselo v sklade zostať kvantum energetických nápojov. Po Human Humus asi málokto dokázal zaspať.

No a grindový sobotný maratón sa začal chýliť ku koncu. Už po Adacte sa klub preriedil a niektorí jedinci si balili fidlátka aj po Human Humus a Insistent nakoniec hrali pred asi polovičným davom. Ale kapelu to neodradilo. Ak ste niekedy videli túto kapelu bývalých členov Destructive Explosion of Anal Garland viete, že ide o ultimátny náter. Čo mi dali za pravdu aj niekoľkí moji známi, ktorí kapelu nepoznali a chceli odísť ešte pred tým, ako začali Insistent hrať. Nakoniec zostali a vraj boli pre nich Insistent naj kapelou večera. To je samozrejme subjektívny pohľad, ale jednoznačne pekne zapadli do tohto grindového puzzle.

Uf, dalo to zabrať. Celá táto akcia aj opäť po roku znovu zasýtila môj hlad po šramotivej hudbe. Som rád, že Melodka si stále drží vynikajúci zvukový štandard. No a snáď to Macu neprestane baviť a pripraví podobne zábavnú párty, doplnenú silnou zostavou aj zase o rok.

Foto: Tomáš Babický

http://tomasfoto.cz/ 

 

Mrkva

Autor: Mrkva

Zdieľaj