REPORT – Scandinavia Deathfest 2019 – 3. DEŇ

Peťo, Dano, Duško a ja (The Cross, Skogskyrkogården cemetery)

Program posledného dňa štartoval až v nedeľný podvečer, tak sme mali aspoň trochu času pomotať sa po meste. Death metalový fanúšikovia ako my majú trochu rozdielne preferencie v porovnaní s tradičnými turistami, a naše kroky ku koncu tohto výletu viedli na cintorín Skogskyrkogården. Nachádza sa tu obrovský kríž, ktorý sa vďaka švédskej death metalovej legende ENTOMBED stal ikonickým a tento cintorín kultovým miestom pre death metalových fanúšikov. Som vďačná, že nás sem chalani vzali a jediná spoločná fotka našej slovenskej osádky na Scandinavia Deathfeste vznikla práve tu. Ako vidíte, gigantický kríž sa takmer nezmestil do obrazu.

Nedeľný program sme už brali ako takú odmenu navyše a celý priebeh sme si užívali s teplého miestečka vzadu pri bare. Prvou formáciou boli IMPURE, ktorí asi jediní merali dlhú cestu až z Ameriky. Jednoduché riffy opakujúce sa akoby v slučke boli pekelne hypnotické. Temný, špinavý a čiernotou nasiaknutý death metal sa občas usídlil až v doomových rovinách, ale šľahali z neho diabolské black metalové plamene. Chorý vokál mal v tejto bande na svedomí netradične bubeník, gitaristi sa nechávali unášať omamným rytmom temných riffov a kapela pôsobila voči publiku trochu autisticky. Občas otočení chrbtom, žiadny očný kontakt ani pohľad, akoby boli v totálnom tranze. Ticho medzi skladbami vypĺňali len väzbením. Táto pomerne čerstvá formácia na scéne má na konte nejaké demá a debutový album „Satan’s Eclipse“ im vyšiel len tento rok. V pozadí pódia vysela plachta s obalom albumu zbrazujúca podobizeň obeseného Ježiša s tŕňovou korunou. Veľmi odvážny motív. Album im produkoval samotný Fred Estby, takže ich účasť na tomto festivale zrejme nebude čisto náhodná. Páni ukázali, že v jednoduchosti je krása a aj obrovská sila a prostredníctvom celkom nenáročnej muziky dokázali vytvoriť priam démonickú atmosféru, na pódium sa im podarilo preniesť samotné peklo.

V sprievode ťaživej atmosféry sa pokračovalo aj koncertom VANHELGD. Miestami som premýšľala, či títo Švédi chcú hrať viac death metal domáceho strihu alebo ponurý doom metal tak nabitý stiesnenou atmosférou až sa začnete ustráchane obzerať, či za vami nestojí nejaký vrah. Vďaka prevahe melodických liniek mi občas pripomenuli HOODED MENACE, niektoré pasáže dokonca starý PARADISE LOST, no vďaka vokálu zasadeného do polohy ala temný „Drunen“ som si spomenula aj na ASPHYX. Dosť zmätene dodávam, že nakoniec to bolo vcelku originálne, ale aj dosť náročné na posluch, Nepochybne sa im podarilo aspoň na okamih zhmotniť řaživú temnotu.

Zatiaľ veľmi chválim line-up nedeľného programu. A to iba nasledujú moji miláčikovia a objav v rámci old school death metalu za posledné roky, domáca formácia LIK. Taký silný výluh švédskeho death metalu starej školy som už dlho nepočula. Minuloročný počin „Carnage“ je natlakovaný chytľavými riffmi, melódiami a smrtiacimi textami, ktoré všetci naživo skandujeme. „I was born to kill“! Ja neviem, ale pre mňa to nie je žiadna kópia nikoho. Len preto, že používajú ten starý osvedčený pedál, to ešte neznamená, že nie sú niečím osobití. To nadšenie, to zanietenie a radosť z hrania, tie sú nefalšované. Preto tú muziku hrajú! A aj keď absolútne nemám čas písať tento report, musím, aj keď sa na toto miesto dostane len stovka fanúšikov, ktorých dokážem presvedčiť, nech si vypočujú LIK! Lebo oni sú fakt skvelí! Ale samozrejme len v tom prípade, že milujete švédsky old school.

Priestor na tomto festivale dostala aj ďalšia švédska legenda, ktorú zas nie je až tak ťažké niekde zastihnúť, ale človek si ich vždy rád pozrie znova. GRAVE ako súčasť veľkej švédskej death metalovej štvorky dnes ukázali svoje kvality viac než bolo možné. Zvuk podľa mňa nebol úplne cool a keď si spomeniem na ich vystúpenie z minuloročného Obscene Extreme, tak tu bolo super, ale tam to bola dokonalosť. Minulý rok v Trutnove som myslela, že mi odtrhne hlavu!

No a hádajte, čo prišlo nakoniec? Tak ak ste sa ešte nezamotali v týchto mojich spletitých subjektívnych kecoch, áno, druhý raz sme mohli zhliadnuť set DISMEMBER po dlhých 12 rokoch, doma v Štokholme a v celej svojej 90 minútovej dĺžke. Tu už nie sú potrebné žiadne slová. Ja som v čase vydania „Like an Everflowing Stream“ iba behala po dvore a liezla mame na nervy. Ale dnes som tu, lebo tú muziku milujem aj napriek tomu, že som ju v deväťdesiatych rokoch ešte na vlastnej koži „nezažila“. A vlastne na tomto mieste musím poďakovať Ďurovi (ty vieš), ktorý neváhal, kúpil tie podrbané lístky na tento festival asi deň pred vypredaním a vtedy som si povedala, že proste idem, aj keby traktory padali. Máš na tom istú mieru zásluh! A pri sete DISMEMBER som si spomenula aj na mnohých ďalších, ktorí by tu radi boli, ale spomenula som si hlavne na človeka, vďaka ktorému milujem nielen DISMEMBER, ale aj všetku túto muziku. Tebe, aj napriek všetkým sračkám, ktoré sme preskákali, tebe ďakujem najviac! No a v neposlednom rade ďakujem Duškovi, ktorý to tam so mnou pretrpel :-)

 

Petra

Autor: Petra

Zdieľaj