Rozhovor – Altar – „Neočakávajte, že budeme mať nový materiál“

Spomínate si na skupinu ALTAR? Táto kapela pochádza z Holandska a spolu s ďalšími známejšími menami ako Asphyx, či Pestilence, tvorili už v deväťdesiatych rokoch silnú death metalovú domácu scénu. Kapela určite mala vplyv aj na niektorých vtedajších hudobníkov. Hovoríme teda o old school death metale z rokov 90tých. Skupina neskoršie niekoľkokrát zanikla, znova sa obnovila atď…Nakoľko rozhovor sa dotýka rôznych tém, dozviete sa všetko podstatné. Tento rozhovor pripravil spolu s Metalexpress pre vás Štefan S. Odpovede uvádzam aj v anglickom znení, aj v slovenskom preklade. Takže nech sa páči:

Ahoj, na začiatok, zdravím celú kapelu a som nesmierne rád, že spolu robíme rozhovor. Prvá otázka samozrejme smeruje do historie: Viem, že ste vznikli v roku 1990, ako k tomu prišlo?
Before Altar there was Manticore. Nils and Marco were members of Manticore. The guitar player of the band, Marcel Beukeveld, left to join God Dethroned. At that time the singer Gerard started a bar in Coevorden and quit the band as well. Then Marco and Nils decided to contact Bert, who auditioned a few months earlier as second guitar player for Manticore to join the band. Marco played with Bert before in a Metallica cover band so they knew each other already for a longer time. A little later singer Edwin joined and soon after that second guitar player Marcel van Haaff. Then the band was completely changed and so did the songs so we decided to change the name to Altar. Which also suited the graphic ideas Edwin had for the bandlogo and other artwork.
Pred Altar existovala skupina Manticore. Nils a Marco boli členmi Manticore. Gitarista skupiny, Marcel Beukeveld, odišiel, aby sa pridal ku kapele God Dethroned. V tom čase založil spevák Gerard bar v Coevordene a opustil kapelu. Potom sa Marco a Nils rozhodli spojiť sa s Bertom, ktorý sa pred niekoľkými mesiacmi zúčastnil konkurzu ako druhý gitarista pre Manticore, ktorý sa pripojí k kapele. Marco predtým hral s Bertom v kapele, ktorá hrala coveri Metallica, takže sa už dlhšie poznali. O niečo neskôr sa pripojil spevák Edwin a krátko na to druhý gitarista Marcel van Haaff. Potom sa kapela úplne zmenila, rovnako ako aj piesne, takže sme sa rozhodli zmeniť názov na Altar. To sa tiež hodilo pre grafické nápady, ktoré mal Edwin pre logo kapely a iné umelecké diela.

V roku 1994 ste vydali debut Youth Against Christ, ktorý hlavne v undergrounde bol vysoko hodnotený. Čakali ste takýto úspech?
It was always the idea to score a record deal with our demo “And God created Satan to blame for his mistakes”. In case that didn’t happen we wanted to call it quits. But Displeased offered us the opportunity to record the first album and it was a success. We didn’t expect it to be that successful but we knew we were doing something different in the Netherlands compared to the other Dutch death metal bands. The demo sold all over the world pretty good and so did the album.
Vždy sme chceli uzavrieť zmluvu s vydavateľstvom s našim demom…„And God created Satan to blame for his mistakes“. V prípade, že by sa tak nestalo, chceli sme to ukončiť. Vydavateľstvo Displeased nám však ponúklo možnosť nahrať prvý album a to bol úspech. Nečakali sme, že to bude také úspešné, ale vedeli sme, že v Holandsku robíme niečo iné v porovnaní s ostatnými holandskými death metalovými kapelami. Demo sa predávalo po celom svete celkom dobre, a tak isto aj album.

Váš debut považujem nielen ja za kultový album, ale aj tak, oproti iným kapelám z Holandska sa vám nepodarilo až tak výrazne presadiť ako napr. Pestilence, Gorefest. Sinister, Asphyx…. Čím si to vysvetluješ?
Pretty soon after the release and a lot of live shows Marcel decided he didn’t like how things were going. He was always a kind of stressed to go on stage although he always performed pretty damn good. So he decided to stop and the band had to find another guitar player. Then you have to start all over again which resulted in a later than expected release of a second album. And in a way we didn’t have the right opportunities to promote our releases. We also were a little hard to handle in that time period maybe that was a restriction for the band as well.
Krátko po vydaní a mnohých živých predstaveniach sa Marcel rozhodol, že sa mu nepáči, ako sa veci vyvíjajú. Vždy bol akýmsi stresom, keď išiel na pódium, hoci vždy pôsobil dosť dobre. Preto sa rozhodol, že nebude hrať live a skupina musela nájsť iného gitaristu. Potom musíte začať znova, čo vyústilo do neskoršieho vydania druhého albumu, ako sa očakávalo. Taktiež sme akosi nemali správne príležitosti na propagáciu našich albumov. V tom časovom období sme boli tiež trochu ťažko zvládnuteľní. Možno to bolo obmedzenie aj pre skupinu.

Názov albumu a vaše logo silno vyjadruje protikresťanské zmýšlanie. Mali ste s tým niekde problémy?
Yes we did have some opponents that tried to stop us performing on several places. But the only show we remind of being cancelled on ground of the anti-christianity was in Scum in Katwijk. Which was pretty odd because a few weeks later Deicide played that place. We also had some demonstrations going on when we played the Klepperrock festival in Hardenberg. On the other side we played in little venue, where even Slayer played when they started, in Luttenberg next to a catholic church. It was a Saturday and the vicar came along to discuss how we could manage for both groups (catholics and anti christians) of people to have a fantastic evening.
Áno, stretli sme sa s odporcami, ktorí sa nás snažili zastaviť na niekoľkých miestach. Jednou z týchto udalosti, na ktorú si spomíname, že náš koncert bol zrušený z dôvodu proti kresťanských postojov, bolo v Scum v Katwijku. Bolo to celkom zvláštne, pretože o pár týždňov neskôr tu Deicide hral. Dokonca sme zažili aj niekoľko demonštrácií, keď sme hrali na Klepperrock festivale v Hardenbergu. Na druhej strane sme hrali na malom koncerte, kde hral aj Slayer, keď ešte začali, v Luttenbergu, hneď vedľa bol katolícky kostol. Bola sobota a vikár prišiel diskutovať o tom, ako by sme mohli obom skupinám (katolíkom, aj tým proti kresťanom) zvládnuť fantastický večer.

Ďalšie dva albumy Ego Art a Provoke vyšli opäť u Displeased rec. Boli ste s nimi spokojný? Absolvovali ste aj nejaké väčšie turné? Ak áno, podarilo sa vám dostať aj do nejakých exotických miest?
Yes we liked them at that time very much. These days the mastering and mixing of Provoke still sounds really good. On these albums we became a bit more melodic than on the first album. That was also the influence of Marcel Verdurmen who was active before in more thrash metal like bands.
We didn’t do any major tours, we all worked normal day jobs or studied at that time. We’ve seen several nice and strange places mainly in the Benelux, Germany and also in the Czech republic. We played in Ostrava and got lost on the road to the place, and arrived almost in the middle of the night. The organizers didn’t expect us anymore so they cancelled the hotel. But the people were so nice and friendly and welcomed us in their homes so we had a real great time over there. We also played the Dynamo, Lowlands and Waldrock festival, which were pretty big festivals to play then.

Áno, v tom čase sa nám veľmi páčili. Aj dnes znie mix a mastering stále naozaj dobre. Na týchto albumoch sme sa stali trochu melodickejšími ako na prvom albume.To bol asi vplyvom Marcela Verdurmen, ktorý predtým pôsobil vo viacerých metalových kapelách. Nerobili sme žiadne väčšie turné, všetci sme pracovali v tom čase v normalnej práci, alebo študovali. Videli sme niekoľko pekných a zvláštnych miest hlavne v Belgicku, v Nemecku, a tiež v Českej republike. Hrali sme v Ostrave a stratili sme sa na ceste k miestu, dorazili sme až neskoro v noci. Organizátori nás už nečakali, preto hotel zrušili. Ale ľudia boli tak milí a priateľskí a privítali nás vo svojich domovoch, takže sme tam mali naozaj skvelý zážitok. Hrali sme tiež na festivale Dynamo, Lowlands a Waldrock, čo boli vtedy dosť veľké festivaly.

Veľa ludí si pri pojme death metal vybaví americkú a švédsku scénu. Ja osobne som ale mal najradšej práve holandské kapely zo začiatku 90. rokoch. Okrem vás napr. aj Phlebotomized, Burial, Thanatos, Polluted Inheritance… Vnímali ste vtedy aj vy, že sa u vás sformovala takáto výborná scéna?
At that time the scene in the Netherlands was really huge. There was every weekend a show to visit or play in our area. Back in the days there was a great underground scene going on and a lot of small venues to play. But also some bigger festivals like Dynamo and Waldrock. Even the club where we rehearsed organized several times open air festivals with reasonable success. They co started with the infamous Stonehenge festival in Steenwijk, that still exists today.
V tom čase bola scéna v Holandsku skutočne obrovská. Každý víkend sa v našej oblasti konal koncert alebo sme nejaký koncert navštívili. V tých časoch bola UG scéna naozaj skvelá a hralo sa všade, aj na malých akciách, v malých mestách. Výnimkou neboli ani niektoré väčšie festivaly ako Dynamo a Waldrock. Aj klub, kde sme nacvičovali, zorganizoval niekoľkokrát letné festivaly s celkom veľkým úspechom. Začali spolu s neslávne známym festivalom Stonehenge v Steenwijku, ktorý existuje dodnes.

S odstupom času by si určite veľa vecí ohľadom kapely urobil inak. Čo ťa mrzí najviac?
Well, real regrets, we don’t know. We had a damn good time and a lot of memories. There were also some bad times but you’ll always remember the good things best. It was kind of a pity that the band stopped at a time that we had a deal with an American label and were planning a tour in the States. But that period was one of the worst because of some internal issues. It really ended at our 10 years anniversary party the people of our rehearsal venue organized.
Nuž, naozaj nevieme, ale asi neľutujeme. Bola to fakt jazda ako sa patrí a máme veľa spomienok. Boli tiež zlé časy, ale vždy si najlepšie zapamätáte dobré veci. Bola škoda, že kapela sa zastavila v čase, keď sme sa dohodli s americkým labelom a plánovali turné po Spojených štátoch. Toto obdobie však bolo jedným z najhorších kvôli niektorým vnútorným problémom. Všetko skončilo na našom výročí pri príležitosti 10 rokov, ktorý organizovali práve ľudia z našej skúšobne.

In the Name of the Father, album z roku 1999, opäť dosť provokačný obal, a tentokrát zmena labelu. Prečo?
We had a deal for three albums with Displeased and after that we thought it would be better to keep more in our own hands. So we found a promoter from another record company and co-operated with him for the release of the next albums.
Mali sme dohodu na tri albumy s Displeased a potom sme si mysleli, že by bolo lepšie mať všetko viac v našich rukách. Našli sme si teda promotéra z inej nahrávacej spoločnosti a spolupracovali sme s ním na vydaní ďalších albumov.

Zatiaľ posledný album Red Harvest vyšiel už v roku 2001, a mám taký pocit že fanúšikovia ho prijali dosť vlažne.
Well we think the reactions were a mixture of positive and negative reactions. There was some struggle within the band as mentioned above when the album was produced and released. Maybe that had some effect on the overall result of the finished product.
Myslíme si, že reakcie boli zmesou pozitívnych a negatívnych reakcií. Keď bol album vyrobený a vydaný, v skupine došlo k nezhodám, ako už bolo spomenuté vyššie. Možno to malo nejaký vplyv na celkový výsledok.

Od vydania toho albumu o vás nebolo skoro nič počuť, priznám sa, že som vás už pokladal za mrtvu kapelu. Priblíž nám trochu to vaše obdobie temna.
Due to the struggles within the band in that period we did some live shows with this album. Some went well and some didn’t. Without getting too much into details the story ended in 2002 at the above, question 7, mentioned party. A little later, end 2002, Marcel Verdurmen restarted Altar with Richard Ludwig on guitars and another drummer, bassplayer and singer. They recorded a demo in that period. Edwin and Nils, the only original members didn’t feel for a restart at that time. A little later, in the beginning of 2003 the organizer of the Stonehenge festival in Steenwijk contacted Edwin for a concert at his festival. The original line up aligned on doing some gigs with all five members (Edwin, Marcel v. H., Bert, Marco and Nils) in that year under the moniker Altar-native. This was to avoid any conflicts with the other Altar. After two shows Bert called it quits, he said for him the Altar book was closed. The other four did some more shows in the Netherlands and Belgium and even wrote a new song (that was never recorded). Later both bands didn’t do anything anymore for a long period of time.
Kvôli nezhodám v kapele v tom období sme s týmto albumom urobili nejaké živé vystúpenia. Niektoré boli dobre a iné nie. Bez toho, aby sme išli príliš do detailov, všetko sa skončilo v roku 2002 vyššie uvedenou otázkou č. 7 a už zmienenej party. O niečo neskôr, koncom roku 2002, Marcel Verdurmen znova obnovil Altar spolu s Richardom Ludwigom na gitare a ďalším bubeníkom, basgitaristom a spevákom. V tom období spravili aj demo. Edwin a Nils, jediní pôvodní členovia, sa v tom čase necítili na obnovu kapely. O niečo neskôr, začiatkom roku 2003, organizátor festivalu Stonehenge v Steenwijku kontaktoval Edwina ohľadom koncertu na jeho festivale. Pôvodná zostava sa v tom roku dala dokopy na pár koncertov so všetkými piatimi členmi (Edwin, Marcel v. H., Bert, Marco a Nils) pod menom Altar-native. Tým sa zabránilo konfliktom s druhým Altar. Po dvoch predstaveniach, ktoré Bert nazval ako posledné a kapitolu Altar považoval za uzavretú. Zvyšní štyria členovia odohrali koncerty v Holandsku a Belgicku a dokonca napísali novú pieseň (ktorá nebola nikdy nahratá). Neskôr už ani jedna z kapiel dlhú dobu nič nerobila.

2-3 roky naspäť som zaregistroval, že ste späť, za mikrofónom sa ale objavila speváčka Janneke de Rooy. Po pravde z jej prejavu som bol zhrozený, vôbec jej vokál nezapadal do vašej kapely. Našťasie Janneke a váš bývalý gitarista Marcel Verdurmen odchádzajú a zakladajú novú kapelu AltarEgo. Myslím, že chvílu používali dokonca aj váš názov Altar. Prebehli medzi vami a Marcelom nejaké súdne spory ohladne názvu kapely? Oprav ma ak sa mýlim, a uveď nám veci na priamu mieru.
In 2015 a local crew in Erica started a festival named Pitfest, they asked the original members to do a reunion show on their festival. The first time some of them were there as visitors and were surprised to hear that Marcel was busy starting Altar again. With all respect, they were quite surprised because none of them was contacted in advance. It was a whole new band, but Marcel thought he could use the name Altar for it because he had been the main songwriter on most of the albums except the first one. They also recorded a few songs they released under the name Altar. Recently they changed the name in AltarEgo. At the same time, in 2015,the original members were also on speaking terms to do a reunion. This was kick started by the organizers of Pitfest. But it took until 2018 to make it happen. This all was an inconvenient moment of circumstances that there were two Altars at that time.
V roku 2015 miestna crew v meste Erica začala festival s názvom Pitfest. Požiadali pôvodných členov, aby na ich festivale zahrali ako reunion. Prvýkrát tam boli niektorí z nich ako návštevníci a boli prekvapení, keď sa dozvedeli, že Marcel bol zaneprázdnený opätovným rozbiehaním Altar. Boli sme celkom prekvapení, pretože nikto nebol o tomto informovaný a ani nikoho nekontaktoval. Bola to úplne nová skupina, ale Marcel si myslel, že by na to mohol použiť názov Altar, pretože bol hlavným skladateľom väčšiny albumov, okrem prvého. Nahrali tiež niekoľko piesní, ktoré vydali pod názvom Altar. Nedávno zmenili názov na AltarEgo. Zároveň v roku 2015 pôvodní členovia hovorili aj o opätovnom reunione. Toto všetko vlastne začalo vďaka organizátorom Pitfestu, ktorí nás nakopli. Trvalo to však až do roku 2018. To všetko bola len nepriaznivá zhoda okolností, pretože existovali dve skupiny s názvom Altar v rovnakom čase.

Momentálne to vyzerá tak, že Altar sú definitívne späť a v plnej sile. Absolvovali ste nejaké festivaly, kde ste hrali v pôvodnej zostave a songy hlavne z vášho debutu. Ako vás prijali fans po toľkých rokoch?
Yes, we were pleased to play again on Pitfest and Stonehenge festival. As said before the organizers of Pitfest tried from the start in 2015 to get us together for their festival. We decided to do the shows with only the four original members, Bert’s book is still closed, and for backing vocals we asked our former manager from the early start of Altar. He also did backings on our early shows, demo and first album period. Finally we played there in 2018 and it was fantastic how the crowd reacted. Seemed like everybody was anxious to see us live again and especially all the songs from the first album. It felt so good and we decided to do another show this year at the Stonehenge festival. That was also a big success, it was stunning to see how many people shouted the lyrics of the YACH album along with Edwin.
Áno, potešilo nás, že sme opäť hrali na festivale Pitfest a Stonehenge. Ako už bolo povedané, organizátori Pitfestu sa od začiatku roku 2015 pokúšali zlanáriť nás na spoločný reunion koncert. Rozhodli sme sa urobiť koncerty iba so štyrmi pôvodnými členmi, Bertova kniha je stále uzavretá a na podporu vokálov sme sa spýtali nášho bývalého manažéra. Podporoval nás už v minulosti v čase nášho raného vývoja, aj po vydaní dema a v období prvého albumu. Nakoniec sme tam hrali v roku 2018 a bolo fantastické, ako na nás ľudia reagovali. Vyzeralo to, že všetci chceli, aby sme opäť hrali a úspech mali najmä všetky skladby z prvého albumu. Bol to skvelý pocit a tento rok sme sa rozhodli urobiť ďalší koncert na festivale Stonehenge. Bol to tiež veľký úspech, bolo úžasné zistiť, koľko ľudí kričalo texty albumu YACH (pozn. outh Against Christ album) spolu s Edwinom.

Posledná otázka na odpoveď ktorú čaká každý z nás: Kedy sa dočkáme nového albumu a uvidíme vás na podiach mimo Holandska?
One last question for you. When will we see a new album and see you on stage outside the Netherlands?
Don’t expect us to record new material. We are reconsidering at this moment what the future will bring for us. At the moment we all feel good about doing some more shows in 2020, but exclusive YAC material. Because we all have quite busy jobs we have to find a way to combine this eventually with the band. Don’t expect any extensive touring. Most probably we will pick out some good offers and opportunities to play somewhere in the Benelux or Europe.
Neočakávajte, že budeme mať nový materiál. V tejto chvíli prehodnocujeme, čo pre nás prinesie budúcnosť. V súčasnosti sa chceme radšej zamerať na ďalšie koncerty v roku 2020, ale exkluzívne len materiál z albumu YAC. Pretože všetci máme dosť práce, musíme nájsť spôsob, ako to skombinovať s kapelou. Neočakávajte žiadne rozsiahle turné. S najväčšou pravdepodobnosťou vyberieme niektoré dobré ponuky a príležitosti na hranie niekde v krajinách Beneluxu alebo Európy.

Chcem sa vám veľmi pekne poďakovať za váš čas. Máte nejaký odkaz pre čitateľov?
We want to say that we all appreciate the ongoing support of all the fans for our music. We are pleased that the monster we created over 25 years ago is still going strong. And finally we wish everyone a good life and maybe we will meet someday.
Greetings from the Netherlands. Altar.
Edwin, Marco, Marcel, Nils, Chris

Chceme povedať, že veľmi oceňujeme podporu všetkých fanúšikov. Teší nás, že monštrum, ktoré sme vytvorili pred 25 rokmi, je stále silné. Prajeme všetkým nech sa majú dobre a možno sa jedného dňa stretneme.
Zdravíme z Holandska

Altar

Edwin, Marco, Marcel, Nils, Chris

Pre Metalexpress
Štefan S.

Použité fotografie archiv Altar


Kontakty:
Altar

https://www.facebook.com/altarYAC/
https://www.metal-archives.com/bands/Altar/252

Avatar photo

Autor: Mrtvolka

Zdieľaj