Pravdou je, že tento report mal byť napísaný už dávnejšie. Ako to už býva, je december a začali sa stretávky, vianočné kapustnice a iné príležitosti, kde môžete vidieť svojich spolužiakov po X rokoch s plačúcimi deťmi na rukách, alebo ako úspešných podnikateľov… Avšak späť k tomu podstatnému. V poslednom čase sa toho v Bratislave deje naozaj veľa. November prekypoval rôznymi akciami, v jeden deň aj dve. Na tento koncert som sa však tešila už dlhší čas, pretože vypočuť si crust, HC priamo zo Švédska sa nenaskytne každý deň.
Bola som celkom zvedavá, koľko ľudí sa na akciu dostaví. Na moje prekvapenie sa klub celkom zaplnil, takže o deviatej, kedy svoj set spustili Indoctrinate, nehrali pre 5 ľudí. Kapela pochádza z neďalekej Viedne a hrajú HC, d-beat, crust. Za sebou majú celkom slušné množstvo koncertov, nie len na domácej pôde, ale napríklad aj v Česku. Tento rok vydali dva songy formou EP, ktoré nám aj zahrali. Zvyšok skladieb boli staršie kúsky z ich začiatkov. Hoci je kapela na scéne už pomerne dlho, trochu ma prekvapili niektoré nedokonalosti. Napríklad spev ani gitara neboli vždy presne, bicie tiež neboli zosúladené s nástrojmi. Celkovo sa mi to zdali byť niektoré skladby dosť rozbité. Možno dlhšie nehrali? Neviem, čím to bolo spôsobené. Hlavné spevy má na starosti gitarista, ktorý zväčša používa klasický scream. Občas sa objaví aj druhý vokál, ktorý je hlboký a v niektorých skladbách je podľa môjho názoru použitý nelogicky, resp. trochu rušivo. Možno to bol však zámer. Dokonca sme v jednej skladbe (Paralysis by choice) mohli počuť aj akýsi náznak čisto hovoreného slova. Indoctrinate využíva klasickú zmes už hore spomenutých štýlov. Trochu mi chýba u tejto kapely chytľavosť a zapamätateľnosť. Na otvorenie večera to nebolo vôbec zlé, neurazilo, celkom potešilo počuť pre zmenu niečo nové.
Z moravských pivníc prišli do Bratislavy Mincing Fury and… ako náhrada za Moral Hangover. Naposledy sa v Bratislave ukázali už pred nejakým časom, takže repete nikdy nezaškodí. Tentokrát si so sebou nezobrali druhého speváka, takže sme sa museli zaobísť bez neho, čas od času mi aj chýbal. Ich set sa skladal zo skladieb z posledného albumu ako napríklad „Break me down“, Tenous Vision, Lies“, no objavilo sa aj tradičné „Devolution“, či „Shit song“. Na Mincing Fury a tie ďalšie veci je fascinujúca jedna vec. Počas ich koncertu sa toho deje strašne veľa. Jednu skladbu pobehujú gitarista a bass gitarista po miestnosti, v ďalšej sa pováľajú po zemi, v ďalšej si zavolajú na pódium mňa. Mimochodom, zas som si teda „zaspievala“ skladbu „Kačenka“ aj s mojim slovenským prízvukom…Mincing a ich vystúpenia majú zakaždým svoje neopakovateľné čaro a zároveň vizuálne divadelné predstavenie. Ich set mi ušiel veľmi rýchlo a nemám im nič čo vytknúť. Reef sa snažil ľudí trochu povzbudiť k akcii, ale predsa len bol utorok a ľuďom sa moc nechcelo vystrájať. Pár ľudí sa však nechalo zlákať aspoň na niektoré songy. Mimochodom, bubeník bol takmer celý koncert zahalený v hmle, takže som ho žiaľ nezachytila svojim neostrým okom. Počuť ho však bolo dostatočne a keď sa hmla trochu rozpustila, bolo možné rozoznať jeho črty. Chudáci bubeníci, majú to ťažké. Čo viac povedať, Mincing Fury je proste overená kvalita a vždy ich 
koncerty stoja za to.
Je tu záver večera a očakávaní Švédi. V koncerte sa kvôli pokročilej hodine pokračuje rýchlo. Našťastie je všetko predpripravené, a tak sa na pódiu čoskoro spustila muzika. M:40 som videla a počula v tento večer prvýkrát naživo. Neviem, či sa už v Neviestke na Dunaji ukázali, ale ja som to akosi nezaznamenala (kľudne mi niekto na toto odpovedzte). Na scéne sú už od roku 2002, no sú menej známi ako niektorí ich slávnejší krajania.To však nemení nič na veci, že produkujú prudko počúvateľnú muziku. Ich hlavnou doménou je crust, no objavujú sa aj metalové prvky, či HC. Prekvapil ma aj dobrý zvuk, ktorý sa zvukárovi podarilo urobiť. Na M:40 sa mne osobne páči použitie dvoch vokálov. Tento element im dodáva na väčšej intenzite a v skladbách to pôsobí efektne. Zároveň je celkom osviežujúce, že texty majú M:40 v Švédčine, čo aspoň pre mňa pridáva na autentickosti. Nakoľko tento rok vydali nový album s názvom „Arvsynd“ odohrali piesne aj z neho, no pristavili sa aj pri staršej tvorbe, napr. piesňou Diagnos s rovnomenného albumu z roku 2013. Ja osobne som v ich hudbe zachytila veľa dobrých nápadov, čo sa týka riffov a celkovo na mňa pôsobila celá hudba pestro a zároveň trochu temne. Počas celého koncertu nebol priestor na nudu, že si po prvých troch skladbách poviete, že je to stále o tom istom. Táto rozmanitosť ma tiež veľmi upútala a tak celkový dojem z koncertu bol u mňa naozaj dobrý.
Znie to ako zažité klišé, ale teším sa, že som mohla navštíviť tento koncert a že nám do Bratislavy Rest of noise dotiahol tieto kapely. Turné nepustí, keby bola táto akcia cez víkend, dovolím si tvrdiť, že návštevnosť by bola ešte vyššia, no aj napriek tomu, bolo ľudí nad moje očakávania.
Foto Mrtvolka
