Šieste Bomby na Nitru!
apr14

Šieste Bomby na Nitru!

Zverejnené v apr 14, 2024

Nitra prežila päť bombardovaní a tak to Abortion skúsia aj po šiestykrát. Epicentrum výbuchu bude zas a znova v Novej Pekárni a na rozbuškách budú svietiť nápisy grindcore, death metal, goregrind, či hardcore. Oblasť medzi nemocnicou a vlakovou stanicou by tak mala byť asi evakuovaná, jedine, že by si tam išiel niekto zvlášť pre odhodenie tlakovou vlnou. A takých by teoreticky mohlo byť aj dosť. Predsa len akcia Bomby na Nitru už nejaké to renomé má a tento nadchádzajúci prírastok pod touto hlavičkou svojmu menu hanbu nepochybne robiť nebude. Tento rok posádka bombardéru číta osem mien a sú medzi nimi aj nejakí nováčikovia, menovite teda – Din Addict (grindcore, Maďarsko), Murder Rape Amputate (goregrind, Ostrava), Mivedantal (death metal, Olomouc), Thorwald (grindcore, Košice), True Reason (hardcore, Topoľčany), Bloody Redemption (death metal, Revúca), Rottenatomy (death metal, Slovensko) a samozrejme Abortion (grindcore, Nitra). 27. 4. 2024, Nová Pekáreň, Nitra Začiatok: 17:00 Vstup: 12€ FB...

Čítaj ďalej
NWOBHM – Kapely s povolením zabíjať
apr07

NWOBHM – Kapely s povolením zabíjať

Zverejnené v apr 7, 2024

Aká bola prvá metalová kapela, ktorú ste počuli? Ktorá vás zmietla zo stoličky a ukázala vám cestu, kam sa bude váš hudobný vkus uberať? Kde bol ten odrazový mostík, ktorý vás prehupol k extrémnejším žánrom? Odpovedali ste na túto otázku skratkou NWOBHM, resp. niektorou kapelou, ktorá sa pod toto označenie môže schovať? Myslím, že takých ľudí je pomerne dosť, čo neustále dokazujú vypredané koncerty Iron Maiden, či Judas Priest. Ale Nová vlna britského heavy metalu nie je iba o týchto dvoch skupinách (aj keď samozrejme, kvôli ich obrovskému vplyvu si ich v tomto článku nedovolím vynechať). Keď hodíte očkom na druhú polovicu sedemdesiatych rokov, kedy sa nová vlna začala rodiť a prenesiete sa až do srdca ôsmej dekády minulého storočia, keď dosiahla vrchol, tak sa pred vami rozmotá obrovský spis kapiel a hudobníkov, ktorí v tej novej vlne britského heavy metalu zostali do dnešných dní, ale aj kapiel, ktoré so žánrom pracovali a pridávali k nemu niečo pre nich svojské a tým zapaľovali zápalné šnúry, ktoré viedli k výbuchy ďalších a ďalších žánrových škatuliek. No, k tomu už stačí dodať len to, že dzobnite si fish & chips, uvarte si čaj (najlepšie o piatej), pokojne sa usaďte a nechajte sa unášať týmto kvázi festivalom. Začnime pri tých najväčších z najväčších (skalní fanúšikovia Judas Priest možno budú protestovať, ale je to tak, aspoň čo sa týka popularity). Základy Iron Maiden sa položili 25. decembra v roku 1975 (členovia už asi boli otrávení z vianočných kolied) basákom a kapelníkom Steveom Harrisom, gitaristami Daveom Sullivanom a Terrym Ranceom, bubeníkom Ronom Mathewsom a spevákom menom Paul Mario Day. Nemusíte byť nejaký extra znalec histórie kapely a asi viete, že táto zostava nemala dlhé trvanie. Ešte sa párkrát zahrkalo s pohárom, kde svietil červeno-biely nápis Iron Maiden, kým sa ustálila zostava, ktorá nahrala prvý eponymný album z roku 1980. Zostavu teda vtedy tvorili Steve Harris, Dennis Stratton (gitara), Dave Murray (gitara), Clive Burr (bicie) a Paul Di´Anno (spev). Prvý album bol tou povestnou rozbuškou, ktorá odpálila nálož ich kariéry (stačí sa pozrieť na skladby ako Running Free, Prowler, Phantom of the Opera, Transylvania, Charlotte the Harlot, či Iron Maiden). Ten výbuch ale vystrelil z kapely Strattona, ktorého na ďalšom albume Killers (1981) nahradil Adrian Smith. Eddie na obale pridal na zúrivosti, album na zvukovej kvalite a kapela tak zložila ďalší klenot na ich korune. Na obzore bola však poriadne citeľná zmena, keď sa kapela rozhodla vymeniť speváka. Paul Di´Anno, aj keď ja osobne mám toto obdobie Iron Maiden s ním v zostave veľmi rád, tak zrejme nepatril úplne k najspoľahlivejším a dokázal okolo seba narobiť celkom dosť problémov. Iron Maiden si vyhliadli jeho nástupcu...

Čítaj ďalej
Rozhovor – Miloslav „Čurby“ Urbanec (Obscene Extreme Festival): „Na OEF tě může řádně rozsekat i kapela, co hraje v 10 hodin ráno!“
mar19

Rozhovor – Miloslav „Čurby“ Urbanec (Obscene Extreme Festival): „Na OEF tě může řádně rozsekat i kapela, co hraje v 10 hodin ráno!“

Zverejnené v mar 19, 2024

Nejako sa nám tu schádzajú výročia. Obscene Extreme Festival tento rok oslavuje štvrťstoročnicu fungovania, hlavný mozog festivalu Čurby bude priamo na festivale oslavovať double 25 a od môjho prvého rozhovoru s ním ubehlo päť rokov. Toľko dôvodov na oslavu, že až. Festival a narodeninová torta s pinatou majú ešte pár mesiacov čas a tak si maestro cechu grindového našiel chvíľku času na pokec so mnou. A ja neváham a podelím sa s ním s vami. Dámy a páni, Miloslav „Čurby“ Urbanec! Zdarec Čurby! Pôvodne som sa k tomuto rozhovoru chcel dostať tesne po poslednom ročníku OEF, ale z časových dôvodov som sa k tomu nemohol dopracovať. Až teraz. Takže štandardná otázka na začiatok. Ako si spokojný s posledným ročníkom? Prebehlo všetko podľa tvojich predstáv? Ahoj!!! Jasně, poslední ročník byl prostě SUPER!!! Moje nadšení stále trvá!!! Nevzpomínám si, že by jsme řešili nějaký závažný problém (malých problémů se řeší každý rok i tak dost) a to je vždycky dobře. Samozřejmě nás nejvíc mrzí, když nám nějaká kapela zruší účast ( bohužel se to obvykle stává zhruba měsíc před festivalem, kdy už má většina kapel jiný program, takže je těžké najít adekvátní náhradu…). Hodně mě to mrzelo u SUFFOCATION…,ale potkali jsme se s Terrencem před měsícem v Praze a první co bylo, když mě viděl, byla jeho omluva. Je jasný, že někdy není vyhnutí a určitě to může mrzet i tu samotnou kapelu, takže minulý ročník byl opravdu skvělý s příslibem ještě lepšího výročního festivalu, který proběhne v tomto roce!!! Minulý rok bol samozrejme v znamení Carcass. Mňa ale zaujímajú menšie kapely. Bola tam niektorá, ktorá ťa príjemne prekvapila a napriek tomu, že si vedel, že ide o kvalitnú kapelu, tak ti aj tak išla z nej sánka dolu? Mňa práve takto dostali Exorbitant Prices Must Diminish. Ano, ale CARCASS, to je pro mě prostě NĚCO!!! Kapela, která mě formovala jako teenagera a na kterou jsme na OEF čekali tolik let…,hotové utrpení haha…a však si to viděl jak to odpálili. Nádhernej set připravený speciálně pro Obscene Extreme. Spousta starých věcí a songů, které nehráli dlouhou dobu, no ještě dnes mám husinu, když si na to vzpomenu!!! Ale jak říkáš, na OEF tě může řádně rozsekat i kapela, co hraje v 10 hodin ráno, takže je třeba být ve střehu neustále!!! Já měl minulý rok to stěstí a privilegium, že jsem díky poctivé práci OEF crew (děkuji!!!) mohl vidět snad 80 kapel a byla to nádherná přehlídka!!! Bavilo mě všechno!!! Tím se nechci nijak chválit, že to dobře poskládám (i program, jak jdou kapely za sebou, aby to nenudilo), ale je tam prostě vidět, že se kapely na OEF fakt připravují a...

Čítaj ďalej
Festivalové leto 2024: Obscene Extreme Festival
mar17

Festivalové leto 2024: Obscene Extreme Festival

Zverejnené v mar 17, 2024

Vrchol leta? Asi. Najlepšie obsadený extrémny festival tohto roka? Možno. Každopádne 25 rokov odvtedy, čo sa v roku 1999 po prvýkrát otvorili brány v areáli na Bojišti v Trutnove a privítali fanúšikov bažiacich po extrémnych žánroch. A taktiež Čurbyho guľaté narodeniny. A oslava narodenín to teda bude výstavná. Vlastne ako každý rok. Neviem, či má zmysel nejako opisovať zostavu ako vyšperkovanú, pretože tak je to každý rok. Či už ste fanúšikom death metalu, grindu, gore, crustu, powerviolence… určite nezostanete sklamaní a pre každého z vás/nás sa tam nájde nejaká tá dobrotka v tejto bohatej bonboniére. V roli gratulantov sa okrem fanúšikov predvedú kapely, ktoré sú našim ušiam známe, ale aj kapely, ktoré nielen, že ešte nehrali na Obscene Extreme festivale, ale dokonca nehrali vôbec ani v Česku (o Slovensku ani netreba vôbec hovoriť v týchto súvislostiach). No a pretože je lineup už uzavrený, nastal čas si tento ročník jemne predstaviť. Autopsy (USA) – Ak som spomínal kapelu, ktorá ešte vôbec nehrala v Česku, tak som narážal práve na týchto starých death metalových pohrebákov. Keď sa Chris Reifert podieľal na prapočiatkoch Death, nahral s nimi demá a kultový prvý album, ich cesty sa rozišli. Chris bez hudby dlho nevydržal, našiel si nových kumpánov a položil základy hnilých a nechutných Autopsy. Táto kapela si urobila meno skvelými albumami Severed Survival (1989), Mental Funeral (1991) a Acts of the Unspeakable (1992). Po rozporuplnom albume Shitfun z roku 1995 sa nad kapelou zavrelo veko hrobky a dlhé roky to vyzeralo, že z tohto hrobu niet úniku. V tomto období fungovali pohrobkovia tejto kapely pod názvom Abscess, až kým neprišiel rok 2009 a neprišla správa, že z cintorína bolo počuť nekoordinované zvuky, ktoré boli znamením toho, že sa stará zombie menom Autopsy prebrala k životu. Odvtedy Autopsy nahrávajú albumy ako na bežiacom páse, viď. minuloročný album Ashes, Organs, Blood and Crypts. https://www.youtube.com/watch?v=g5IHWtvU2zo Napalm Death (UK) – Kto aspoň raz v živote nevidel Napalm Death, tak nech zodvihne ruku. Táto živá a dýchajúca grindová stálica, ktorá už vyše štyridsať rokov pobehuje po svete v rytme skladby You Suffer, sa predstaví na pódiu, ktoré znamená grind opäť po šiestich rokoch (je až neuveriteľné ako to ubehlo). Medzitým (teda od toho roku 2018) stihli vydať iba jeden album (Throes of Joy in the Jaws of Defeatism, 2020) a okrem ich hudobného prejavu je teda zjavné, že sa už nemajú kam ponáhľať a niekomu niečo dokazovať. A my teda iba opäť budeme stáť s otvorenými ústami a budeme hltať všetky tie hlučné hity, ktoré kapela nazbierala behom ich dlhej kariéry. https://www.youtube.com/watch?v=VCWcOTajUGk&t=117s Dying Fetus (USA) – Rok 1991 bol pre hudobný svet a priezvisko Gallagher celkom plodný. V Manchestri...

Čítaj ďalej
Železná päsť nemeckého thrash metalu – Časť štvrtá
mar04

Železná päsť nemeckého thrash metalu – Časť štvrtá

Zverejnené v mar 4, 2024

A ideme konečne do finále. Thrash metal nikdy neodišiel, ako sa kedysi tradovalo. Len tak nejako prebublával hlbšie v podzemí, kým ho tlaky nevyniesli znova na povrch ako obsah gejzíru. Stalo sa tak začiatkom nového milénia (resp. niekde aj o trochu skôr) a okrem toho, že sa aj staré kapely postupne vracali k svojmu (takmer) pôvodnému soundu a skladateľským schopnostiam, tak sa vyrojilo ohromné množstvo kapiel, ktoré dá sa povedať, že priniesli renesanciu do tohto žánru. Len keď tak letmo hodíte očkom a uvidíte kapely, ktoré už teraz patria medzi modly ako Municipal Waste (tí kedysi hrali dokonca na Garážach v Bratislave), Gama Bomb, Toxic Holocaust, Havok, Lich King, Violator, Bonded by Blood, Fueled by Fire, Evile, Warbringer, Suicidal Angels, Vektor, Bio-Cancer, Crisix… tak sami vidíte, že sa v thrash metale plodilo ako behom nejakého divokého večierka. A na túto vlnu odpovedala aj česko-slovenská scéna, ktorá priniesla hordu kapiel počúvajúcu na mená ako Exorcizphobia, Kaar, Murder Inc., Bajonet, Lahar, Laid to Waste, 1000 Bombs, Majster Kat, Radiation, Acid Force, Vendeta, či Catastrofy. Uf, je toho dosť a ďalšie kapely naďalej vznikajú, alebo sa dokonca aj vracajú z plytkého hrobu (pozerám vašim smerom Acid Force). No, ale aby som zostal v téme v ktorej sa tu šprtám už naozaj dlho. Tak germánsky thrash metal určite nehral druhé husle. Aj tu sa opäť nahodili nábojnicové pásy, úzke nohavice a nášivkové vesty. Okrem množstva nových mien na scéne boli tým hnacím nástrojom najmä tie najjagavejšie klenoty, teda Kreator, Sodom a Destruction. Vrhnime sa teda aj do príbehov po novom miléniu rovno po hlave. Po experimentálnych a do istej miery sa dá povedať, že osobných albumoch zrejme zatúžili Mille a spol. po návrate k podstatne väčšej agresivite (a možno za tým boli biedne predaje, či vlažné reakcie fanúšikov…). Možno by si niekto myslel, že Kreator od základu prekopali zostavu, ale nebolo tomu tak. ¾ kapely zostali nezmenené oproti albumu Endorama. Na rozlúčku zamával iba Tommy Vetterli (ktorý sa síce ešte nevrátil so svojimi Coroner, ale o pár rokov neskôr prišlo aj k tomu) a jeho miesto zaujal Sami Yli-Sirniö (dovtedy známy najmä pôsobením u ujetých Fínov Waltari). No a v zostave Mille, Ventor, Christian Giesler a Sami vznikol album Violent Revolution, ktorý patrí k albumom, ktoré znovu pomohli rozdúchať thrash metalovú vatru. Sranda je, že napriek citeľnému pritvrdeniu sa tu nevyskytuje žiadna vyložená sypačka a skladby sa nesú viac-menej v strednom tempe. Mille však už (až na pár momentov) rezignoval na čistý spev a znova kričí a cedí slová cez zuby podobne ako tomu bolo viac ako o dekádu skôr. Zvuk kapely sa však zmenil. Áno, nie je to ten hybrid nasávajúci vplyvy...

Čítaj ďalej