Rozhovor – Kandar: „Horor otvírá mysl, nebojí se nám naservírovat bez servítek nejnižší lidské pudy a my jsme dostatečně divní, aby nás to fascinovalo.“
sep13

Rozhovor – Kandar: „Horor otvírá mysl, nebojí se nám naservírovat bez servítek nejnižší lidské pudy a my jsme dostatečně divní, aby nás to fascinovalo.“

Sú kapely, na ktoré narazíte a potom máte problém sa ich opočúvať. U mňa sa príkladom tohto stali grindoví šialenci z Brna – Kandar. Na konte majú aktuálny album Tromaville, ktorý patrí, podľa mojej skromnej mienky, k tomu najlepšiemu, čo nám oblasť strednej Európy tohto roku dala. Na moje otázky odpovedal obhospodárovač šesťstrunového nástroja, Kubýk. Nech sa páči, vstúpte do spárov mestečka Tromaville. Kandar nie je meno, ktoré by bolo nejako ostrieľané rokmi, napriek tomu, ste sa už solídne dostali do povedomia. Každý z vás už hral, alebo resp. hrá aj v iných kapelách. Tak sa nám predstavte. Kandar jsem založil s bubeníkem Denisem v době, kdy jsme spolu řádili v metalcorových Space Hamster, mimo to se věnuju doom metalové kapele Somnus Aeternus, na jaře jsem se stal taky členem Forgotten Silence. Nějak mi to nedá a musím pořád zkoušet nové a nové věci a nebojím se žádného stylu :-). Denise jsem poznal již ve zmíněných Space Hamster, souběžně s tím se věnuje kapele Mincing Fury. Basák Martin hrával ještě na Slovensku na kytaru metal, na baskytaru začal hrát až s námi. Topiho asi nemá příliš smysl představovat, stál u zrodu Mincing Fury, o pár let pak prasil v ještě kultovnějších Pigsty, budiž jim země lehká. Vaša prvotina „Groovy“ vyšla pred dvomi rokmi. Čo všetko sa odvtedy zmenilo? Tak, především troche vzrostlo podvědomí o naší smečce. Hudebně došlo taky určitě k nějakému rozvoji a už nejsme takový pankáči jako na první desce. Každý z nás si v životě prochází různými situacemi a zkušenostmi a to se promítá do celkového fungování kapely. Nicméně se poměrně dobře známe, víme co od sebe navzájem čekat (i když se dokážeme navzájem taky pěkně překvapit, hehe). Z kapelního hlediska? Hm, řekl bych, že se projevuje fakt, že se opravdu snažíme dělat dobrou hudbu, vyvíjet se a dřeme, dostáváme nabídky na lepší a lepší koncerty, a ohlasy na novou desku jsou taky skvělé. Ale žádné nafrněné hvězdy se z nás nestaly. A snad ani nestanou :-) Už od začiatku ste si stanovili lyrickú stránku v mantineloch hororových filmov. Čo vás na nich tak fascinuje? To je otázka tak na samostatnej článek o 5000 slovech. :-) Horor otvírá mysl, nebojí se nám naservírovat bez servítek nejnižší lidské pudy a my jsme dostatečně divní, aby nás to fascinovalo. Kdo někdy přičuchnul k hororu a zůstal u toho, ví moc dobře, o čem mluvím. Prejdime k novému albumu teda. Oproti prvotine ste nezmenili ani štúdio Davos a ani vydavateľa, teda Bizarre Leprous Production. Vládne teda zrejme spokojnosť. Naše spolupráce s Romanem Poláčkem byla už v době vydání prvotiny výborná, nebyl tedy důvod od toho upouštět. To stejné v bleděmodrém platí i o Davosu. Mr....

Čítaj ďalej
Death metalový trojboj s arómou koreňovej zeleniny!
sep12

Death metalový trojboj s arómou koreňovej zeleniny!

  Na plagátoch koncertov metalových kapiel sa to väčšinou hemží depresívnymi obrazmi mŕtvol, pekla a pod. Aké kapely ale ponúka akcia, kde je hlavným motívom koreňová zelenina? Dehydrated je bez debaty legenda tejto našej pidi slovenskej scény. Okrem niekoľkých demo vecí a splitiek sa zapísali do análov podhubia svojim debutom Ideas. Tento nadčasový album z nich vlastne spravil legendu. Potom prišlo ticho. Ticho, ktoré trvalo 20 rokov. A presne tak ako Freddy Krueger pospájal svoje práchnivejúce kosti v Nočnej more z Elm Street 3, tak aj Braňo Jurák pozliepal zostavu do finálnej podoby, ktorá dala dokopy všeobecne kladne hodnotený album Resurrection. https://www.youtube.com/watch?v=6jnKBJqZdjk&feature=share Mysterious Eclipse z Nového Mesta nad Váhom si to štrádujú scénou už vyše 20 rokov, ale aj napriek tak dlhej dobe sa nejak nedokázali dostať do širšieho povedomia. Dosť nedocenená banda. V čele s ancikristkou ( boha to je slovo… ) Peťou vám predhodia niekoľko ľúbivých melódií. A tento krát bez sarkazmu. Škatuľka death metal je pre nich pritesná a tak kde – tu vyskočí blackový odér, melódie ako z najlepšej éry In Flames a hĺbavé texty, ktoré by v smrtiacom žánri možno málokto hľadal. https://www.youtube.com/watch?v=e1qMF5A3CSc&feature=youtu.be&app=desktop Tretím do partie je kapela Realms of Chaos. Komu by toto meno nič nehovorilo, tak tu si hrajú na svojom piesku Martin a Koľak z kedysi sľubne rozbehnutých technikov The Infinite Within. The Infinite Within sú už zrejme minulosť a tak sa teda začala šíriť vláda chaosu. Túto dvojicu ešte dopĺňa Jakub Kmeť a tak táto trojhlavá hydra chrstne trochu pekelnej síry medzi nás. Od techniky sa veľmi nevzdialili, ale okrem vykĺbených prstov od hmatníka a Koľaka za bicími, ktorý vyzerá, že ubehol maratón v plnej poľnej, ide z ich hudby aj dávka temnoty ála Morbid Angel. https://www.youtube.com/watch?v=gcZ9WwE69yc 22. 9. 2018 K Ten klub ( Artklub ), Trnava Vstup: 5€ Začiatok: 20:00 FB...

Čítaj ďalej
Darchaic – Materia – Slovak Metal Army, 2018
sep08

Darchaic – Materia – Slovak Metal Army, 2018

Nie som asi jediný, komu sa aj napriek tomu, že sa relatívne snaží robiť všetko to čo má, kopia veci vo veľkom. Eventuálne niektoré veci z nevysvetliteľných dôvodov prehliada. Presne to je prípad posledného albumu Darchaic, ktorý mám uložený vedľa reproduktorov už ani neviem kedy. Nápor festivalovej sezóny povolil a keďže mám chvíľu čas, kým zase naplno udrie koncertná jeseň, môžem si dopriať toto tu. Ono, Darchaic poznám nejaký ten čas. Vyskytol som sa aj na akciách kde hrali, ale nejako nikdy som k nim viac nepričuchol. Ich čas nastal teda až so štvrtým albumom Materia. Čo teda skrýva v sebe album pod týmto pochrómovaným obalom? Darchaic som mal zafixovaný skôr ako melodický death metal. To je aj štýl z ktorého sa tu najviac vychádza. Ale tak ako upratovačka posadnutá svojou prácou naberá na svoju prachovku kadejaký bordel, tak aj Darchaic priliepajú vplyvy odvšadiaľ.  Hneď úvodná vec Glorifikovaný – Azrael, dá spomenúť na Soulfly, Sepulturu či Panteru. Vlastne groove metal vo svojej klasickej podobe. Až na refrén, ktorý je podfarbený príjemne melodickou vyhrávkou. Za vrchol považujem Necropolis. Začiatok sa nesie nazvime to v psychedelickom rytme, ale následne prechádza do podoby, ktorá mi je veľmi po chuti. Solídne chytľavá vec. Svoju dávku kontroverzie zrejme prináša Rudy hnus. Asi nemusím nejak extra vysvetľovať o čo tu ide. Tieto žabomyšie vojny na metalovej scéne ma nechávajú chladným a iba to tak z diaľky sledujem. Ale Darchaic sú asi prvý, kto to zhudobnili. No nič. Ako som vyššie spomenul vplyv Soulfly, Sepultury alebo Pantery, tak tu, na moje prekvapenie, počujem aj napríklad Slipknot. Najmä v Kunovom hlase. V kombinácií s melodic death metalovým základom mi to príde ako v ordinácií doktora Frankensteina, kde sa spája všetko so všetkým. Ale finálna podoba je celkom dobrá a tak ako legendárne monštrum, má tendenciu ničiť. Tu ale iba náš sluch, alebo končatiny pod pódiom. Som skôr priaznivec brutálnejších vokálov a preto mi spevákov hlas až tak veľmi neimponuje. Len rozmýšľam, ako by celok vyznieval, keby sa išlo do väčších hĺbok. Na druhej strane, je príjemne niekedy aj rozumieť textom. Toť asi vsjo. Materia nie je albumom, ktorý spôsobí hudobnú revolúciu, ale zapadať prachom by taktiež nemal. Ja si ho vrátim naspäť pri reproduktory a v horizonte blízkej budúcnosti sa k nemu určite ešte vrátim. Hodnotenie:...

Čítaj ďalej
Carnal Tomb – Rotten Remains – Memento Mori, 2016
sep06

Carnal Tomb – Rotten Remains – Memento Mori, 2016

Spln mesiaca. Padajúca hmla na polorozpadnutý, chátrajúci cintorín. Oblohu križujú netopiere, v nekonečnej potrebe za naháňaním potravy. V tejto temnej idylke sedím sám na rokmi ošľahanom hrobe a brázdím prstami po náhrobku, v snahe zistiť hmatom, s kým to mám dočinenia, pretože nápis pod nánosmi času stratil čitateľnosť. Majestátne ticho noci prerušuje najprv nepatrné klopkanie a škrabot. Jemne ma to rozrušilo, ale keďže sa všetko vrátilo k mĺkvemu pokoju, prestal som si to všímať a nechávam sa unášať opäť nočným chladom. Lenže zvuky nesúce sa tmou, sú tu opäť. Periférne zaznamenávam pohyb a neverím vlastným očiam. Pár metrov odo mňa sa pôda na jednom z hrobov začína zdúvať a hluk naberá na intenzite. Ustupujem preto o pár krokov a skrývam sa za kaplnkou, ktorá tu už musí stáť veky a pozorujem situáciu, ktorá nastala. Miesto posledného odpočinku sa otvára, nahnité drevo z rakvy praská pod silou, ktorá na neho tlačí z dola. Ako krt, ktorý sa prekope na denné svetlo, z jamy vylieza niečo, čo bolo kedysi človekom. Pár jemných, nie príliš koordinovaných pohybov a táto bezbožná kreatúra zo seba zhodí aj tých posledných pár mäsožravých červov, ktoré ešte obhrýzali zbytky tkanív. Neuvedomil som si, že som vydal zdesený výkrik, ale už je neskoro. Prázdne jamky, ktoré kedysi vypĺňali oči, ma už zaregistrovali a lačný pud začal pracovať. Chcel som sa dať na útek, ale ohromený touto scénou som si nevšimol, že za mnou už stojí ďalší oživený „kedysičlovek“ a tento do mňa zahryzol s vervou svoje krvilačné zuby. Nakazil ma infekciou zvanou death metal. Sorry, zase raz za obšírny úvod. Neviem ako ste sa vy, po rámuse bažiaci, blúdiaci v riadkoch písaných krvou, dostali k počúvaniu tvrdej hudby, ale u mňa to prebehlo zrovna takto. Dajme tomu. Aby som sa ale dostal k tomu o čom chcem. Zvyknem sa v recenziách skôr venovať aktuálnym albumom, ale tu, pretože ma kapela dosť zaujala naživo, urobím výnimku. Debutový album Nemcov Carnal Tomb zase nie je nejaká starinka. Má na svojom konte iba dve čiarky, vyškrabané do steny cely zvanej história, znamenajúce každá jeden rok. Už pri pohľade na obal albumu je jasné, že životodarné tekutiny milovníkov old school death metalu, pôjdu do varu. Charakteristický zvuk švédskeho death metalu tu číha zo všetkých strán. Intro v podobe útržku z kultu menom Night of the Livind Dead, nás privedie k prvému smrtonosnému riffu skladby Undead Dread. Vplyv takých Grave je citeľný, ale nie iba ich. U mňa to definitívne vyhrala druhá skladba Beneath the Coffins. Lovecraftoidný text, dookola opakujúce sa meno bájnej entity Yog-Sothoth. Proste dýcha z tej skladby, ovplyvnenej doom metalom zase, čosi veľmi príjemne tajomné. Až desivo znie klavír na začiatku titulky Rotten Remains. Prekrývajú sa tu rýchle pasáže opäť s doomovými. Vokál Cryptic Tormentora, vlastným menom Marca Strobela, sa tu dostáva do polohy peklom vyvrhnutej potvory, napriek tomu je úplne zrozumiteľný....

Čítaj ďalej
Batushka a 777 Babalon v nedeľu v Bratislave!!!
sep05

Batushka a 777 Babalon v nedeľu v Bratislave!!!

Banda tajomných, zahalených, okultne ladených mníchov. To je Batushka. Poľsko dalo svetu metalu nejedno veľké meno, ale práve Batushka pred pár rokmi upútala na seba výraznú pozornosť svojim debutom Litourgiya. Od vydania tohto albumu už ubehli tri roky a dva krát sa predstavili aj slovenským fanúšikom. Po prvý krát ale pach kadidiel prinesú do Bratislavy. Ako support podporia Batushku slovenskí 777 Babalon. Vo svojej tvorbe kombinujú black metal s ambientom či doom metalom. Kto ste ich už mali možnosť niekedy vidieť naživo viete, že ich pódiová show môže smelo konkurovať aj ich známejším poľským kolegom. 9. 9. 2018, Randal Club, Bratislava Začiatok: 19:00 Vstup: 23€ https://obscure.sk/cs/tickets/detail/id/118  FB...

Čítaj ďalej