Murder Rape Amputate – Cadaverous Lullabies – Bizarre Leprous Production, 2019
sep20

Murder Rape Amputate – Cadaverous Lullabies – Bizarre Leprous Production, 2019

Také tie supergrupy sú skôr doménou iných žánrov, ale toto divoké tu, by sa tiež mohlo schovať pod túto hlavičku. Kapela (alebo teda skôr projekt, vyberte si) Murder Rape Amputate je tvorená súčasnými, či bývalými členmi kapiel ako Carnal Diafragma, Spasm, Rubufaso Mukufo atď. Pre goregrind milujúce masy by už aj to stačilo k radosti. Album je cca 20 minút dlhý, iba tri songy prekročia dve minúty, takže sa do vás dostane ľahšie ako rektálny čípok. Album drží po kope a tak je ťažké ho rozporcovať, ako agresívny Albánec nejakého neboráka. Pomedzi ten tanečný goregrind v štýle Regurgitate, Dead Infection a mnoho im podobných, sa tu občas ozve škrekot, rámus motorovej píly, alebo kloktanie (aj keď asi skôr ide o posledné zvuky umierajúceho v skladbe Amniotic Fluid Cocktail). Moje pozorné ucho (aj keď u mňa v práci by vám tvrdili asi čosi iné…) sa ale napriek tomu zaľúbilo do dvoch zvukomalebných kompozícií, a to Your Guts, My Boa a záverečnej Self – Esteem Smells Like Decay. Ako som spomenul vyššie tak nič tu tak nevytŕča z rady, ale u týchto dvoch vecí som sa nejako tak podvedome pozastavil. Vďaka tým spomínaným rôznym vsuvkám pôsobí celok takým špinavo hororovým nádychom. To sa dá odvodiť už z obalu, kde mi ten tak trochu načatý pajďulák pripomína posadnutých z Evil Dead. Takže u mňa cover za jedna. Apropo od kapely si môžete objednať nejakú „spešl“ edíciu albumu, ku ktorému dostanete masku totožnú s týmto milým ksichtíkom. Za masívnym a hutným zvukom nahrávky je podpísané štúdio Davos, takže tu tiež nemám žiadne výčitky. Niekedy si proste určité veci sadnú ako to povestné pozadíčko na misu a pri tomto albume sme toho svedkami. Možno nejde o nejakú prelomovú vec, ale v rámci žánru je to jedna z najlepších vecí tohto roku. No a ja si ten album točím permanentne dokola, pretože keď dohrá tých +/- dvadsať minút, tak sa cítim smutne, ako keď Atreyovi v Nekonečnom príbehu zdechol kôň v bažinách. Na zlepšenie nálady si dám teda ďalšiu dvadsaťminútovku. Hodnotenie:...

Čítaj ďalej
Report – Flesh Party 25 – 14. 9. 2019 – Randal Club, Bratislava
sep20

Report – Flesh Party 25 – 14. 9. 2019 – Randal Club, Bratislava

Len tak tak sa nám stihli zahojiť modriny a na ušno – krčno – nosnom nám prešpricovali zatlačený ušný maz z hluku po letnej Fleshke. Z indoorky sa ale stal taký vandrák bez stáleho domova a nikto ani poriadne nevie, kde sa najbližšia „ekšn“ vyskytne. Tentokrát voľba padla na bratislavský Randal Club. Gro 25. pokračovania tvoril najmä pán Shaun LaCanne a.k.a. Putrid Pile. Spolu s ním do perly na Dunaji (no…) zavítali aj spolky Spasm, Anime Torment, Pothead, Sperm of Mankind a organizačná squadra Craniotomy. Z garáží spod Pristavného mosta, spustili svoj jemný, precítený goregrind Sperm of Mankind. Jemný treba brať s rezervou, ale precítený nadhľad a srandičky tam sú. A vo veľkej miere. Zhluky chytľavých tónov o ovoniavaní topánok, astmatických drakoch, Eve Mázikovej atď. Tupa tupa rytmus dostal ku kreáciám ála Let´s Dance niekoľko prvých, pohybu chtivých jedincov a mňa to na kraji už tiež triaslo, ale kvôli môjmu labilnému kolenu som si to rozmyslel. Fans a zrejme aj kapela boli vzájomne spokojní a dočkali sme sa aj coveru od holandskej mlátičky Bile. Zo Stovežatej sem dofúklo spolu s dymom sranda byliny, aj (tentokrát iba) štvoricu Pothead. Druhý spevák teraz chýbal a tak to bolo iba o jednom vokále. Keď sa tak nad tým zamyslím, tak sa nič vlastne nezmenilo odvtedy, čo naposledy hrali na prknách, čo znamenajú Flesh. Akurát im v blízkej dobe vyjde nový album, z ktorého aj nejaký ten kúsoček pustili do davu na ukážku. Ostatok koncertu som už ale iba počúval od baru, pretože na mňa doľahla obyčajná ľudská potreba menom hlad. Po dvoch viac menej goregrindových kapelách prišla zmena štýlu na brutal death/slamovú nôtu. Pretože túto extrémnu odnož hudby hrali u nás vlastne iba dve kapely, z toho jedna defacto už aktívna ani nie je, nebude ťažké uhádnuť, kto sa to chystal na pódium. Práve Craniotomy stoja za Flesh Party, ale to je všeobecne známa vec. Hádzali sa tradičné fláky ako Mr. Butcher. Girl from Little Village, ale aj stále zatiaľ iba jedna predzvesť nového albumu Necropedophilic Mania. Nedá mi nespomenúť, že práve títo borci spolu s Mrtvolkou a zopár ďalšími neznabohmi si spomenuli, že som mal nedávno narodeniny a po jednej skladbe si ma vyvolali na pódium a dali mi darček. Aj keď to možno neviem dať na sebe poznať, ale bol som dojatý. Práve na otváračoch lebiek a na nasledujúcich Spasm bol najväčší kotol. Spasm už opäť v trojici, nám ponúkli šťavnatú porciu svojho drum n bass gigolo goregrindu. Sú kapely, ktorým stačí iba vydať tón a dav pod pódiom sa premení na bojovú zónu, kde jeden zlý krok v kotli sa rovná stúpnutiu na pozemnú mínu. Spasm radím práve k...

Čítaj ďalej
Thrash nie je trash fest v sobotu v Žiline!
sep19

Thrash nie je trash fest v sobotu v Žiline!

Názov tejto akcie hovorí jasne – Thrash nie je trash. Takže nejaké zbesilé štýlové odbočky evidentne čakať netreba. Stačí na seba hodiť nášivkovú džísku, vysoké biele tenisky, otvoriť pivo a vydať sa do moshpitu. Headlinerom budú poľskí thrash/crossoveroví šialenci Terrordome, ktorí scénou putujú od roku 2005. Spoza severnej strany Tatier prídu taktiež ich krajania Pandemic. Zahanbiť sa nedajú ani domáce spolky Agresia a Guzzle Booze. Ako posledných sme si nechali Bloody Obsession ako jedinú kapelu, ktorá nespadá do škatuľky thrash metalu, ale v kapelnom erbe majú vypálený znak kovu smrti. 21. 9. 2019, 12 opíc, Žilina Začiatok: 19:00 Vstup: 7€ FB Event: https://www.facebook.com/events/136850950601020/ ...

Čítaj ďalej
Report – Alice Cooper, Black Stone Cherry – 15. 9. 2019 – Incheba Expo, Bratislava
sep19

Report – Alice Cooper, Black Stone Cherry – 15. 9. 2019 – Incheba Expo, Bratislava

Je to cca 10 rokov čo sa naposledy Alice Cooper ukázal na Slovensku a pre mňa vyše 2 roky, čo som išiel na takto veľký koncert rockovej legendy. Predsa len, radšej sa rochním v undergroundových vodách. Ale pretože ako malému cucákovi sa mi dostalo rockovej výchovy, tak k týmto starým pardálom scény chovám obrovský rešpekt a ak je príležitosť vidieť niekoho, kto pomáhal stavať základy našej milovanej hudby, tak sa snažím tieto koncerty navštevovať. Celý tento víkend som obetoval hudbe, pretože deň pred Cooperovým koncertom som zase raz prepadol kúzlu death metalu a grindu na Flesh Party (o tom ale v inom článku) a o 24 hodín neskôr som sa preinštaloval na nesmrteľné hity zlatej pokladnice rocku ako takého. S kolegyňou Mrtvolkou sme prišli s časovým predstihom a obaja sme rozmýšľali, či sme sa nedostali do spárov hromadnej halucinácie, pretože po parkovisku v Inchebe behala srnka. Rockový dinosaurus teda lákal aj iné ako fanúšikovské zvery. Dvere do haly sa otvorili o siedmej hodine večernej a tu, až podľa neskorších ohlasov od fans, sme sa dozvedeli, že valná väčšina ľudí tešiacich sa na koncert zostala ešte pred bránami a tak v lepšom prípade stihli iba niekoľko skladieb z predskakujúcej kapely Black Stone Cherry. Ak mám byť úprimný, tak to nie je moja šálka kávy (eventuálne si dosaďte nápoj podľa vlastnej chuti). Po technickej stránke kapele nemám čo vytknúť, aj keď postupom času mi ich set skĺzaval do monotónnosti a začal som sa v ich sete strácať. Za najväčšie plus považujem bubeníka (tu mi nezostáva nič iné, ako pritakať kolegom z Rocker.sk), ktorý pútal asi najväčšiu pozornosť svojou agresívnou, napriek tomu precíznou hrou. Inak pre mňa to bol taký klasický americký rock, tu štipka Lynyrd Skynyrd, tu Def Leppard (dobre, to sú Angličania) a pod. Ich trištvrte hodinka bola teda tak akurát. O štvrť na desať sa rozsvietili Alicove oči na plachte a za tónov skladby Feed My Frankenstein, plachta spadla a partia zbrojnošov ju odtiahla do zákulisia. Tým teda začala jeden a pol hodinová rockovo/hororová show. A ja som mal chuť pokľaknúť a podobne ako dvojica týpkov z filmu Wayne´s World vyhlásiť, že: „Nejsme toho hodni.“ Hneď pri prvej skladbe vybehlo spoza hradnej vežičky (celé pódium bolo vystavané ako zrúcanina) Frankensteinovo monštrum (to sa dalo dovtípiť už z názvu songu), ale nebol to posledný výlet bubáka od Mary Shelleyovej. Čo sa týka setlistu, tak ten bol postavený na najväčších klasikách (z najväčších hitov mi chýbali asi iba Hey Stoopid a Elected) z prebohatej kariéry. Zo súčasnej éry zaznela (ak sa nemýlim) iba jedna skladba a to Fallen in Love z posledného albumu Paranormal. Ja som sa snažil vypľuť moje hlasivky...

Čítaj ďalej
Badshot a Cutting Edge na dvoch koncertoch!
sep17

Badshot a Cutting Edge na dvoch koncertoch!

Pohľad do kalendára prezrádza, že sme sa dostali do jesennej koncertnej časti roka a mimo veľkých mien a prepchatých klubov a arén, sú tu aj maličké koncerty, ktoré ulahodia fajnšmekrom naprieč metalovými žánrami. K tejto skupine akcií možno zaradiť nadchádzajúce koncerty kapiel Badshot a Cutting Edge. Štvrtok v bratislavskom Kulturáku (+ Slamworth) a sobota v klube Adam´s Rock Bar v Zohore bude patriť práve tejto zostave kapiel. 19. 9. 2019, Kulturák klub, Bratislava 21. 9. 2019. Adam´s Rock Bar, Zohor FB Event Bratislava: https://www.facebook.com/events/634215110405909/  FB Event Zohor: https://www.facebook.com/events/2355699438090505/   ...

Čítaj ďalej