Recenzia – Orkrist – LUEA – 2023
jún15

Recenzia – Orkrist – LUEA – 2023

Osobne ma návrat Orkrist celkom prekvapil. Ich prvé dva albumy som kedysi dávno, v čase vydania počúval, ale kultový status u mňa nemajú. Takže obnovenie fungovania nebola zásadná udalosť, ale návrat na koncertné pódiá a nová hudba ma určite potešili. Vrátiť sa približne o 20 rokov späť a ponoriť sa do rozprávkového epického black/doom metalu model druhá polovica 90. rokov, prečo nie? Spomínanie na minulosť je celkom populárne, staré kapely sa vracajú, nové znovuobjavujú staré postupy. Niekedy to zmysel má, niekedy až tak nie. Alebo skôr záleží na prístupe poslucháča. Bratislavská kapela Orkrist vznikla v roku 2000 a na začiatku milénia vydali v rýchlom slede dva albumy. Debut Reginae Mysterium (2002) a o rok na to Grond (2003). Potom sa kapela stratila a v hlbinách času sa strácala čoraz viac a mnohí na ňu zabudli. K oživeniu došlo v roku 2018, a aby bolo jasné, že to myslia vážne, existencia Orkrist bola potvrdená tretím albumom Artifacts of Life (2020). A tento rok pribudol aj štvrtý kúsok s názvom LUEA (2023). Traja členovia si pamätajú aj časy prvých dvoch albumov, konkrétne Kabi (basa), Lydia (vokál, flauta) a Grom (vokál, klávesy). Zostavu dopĺňajú Schwarzwald (gitara) a Rob (bicie). Hlavné postavy zostali nezmenené a pôvodne vytýčené hudobné smerovanie je zachované. Z albumu LUEA cítiť skúsenosti a dokonale zvládnuté remeslo. Všetky skladby majú dramatický spád, pôsobia epicky a každému je jasné, že pieseň je prerozprávaním nejakého príbehu. Nemalý hitový potenciál, hladké plynutie skladieb a správna atmosféra zaručujú, že už pri prvých vypočutiach si klepete do rytmu a do albumu sa ponoríte dosť rýchlo. Opačnou stranou mince je určitá jednoduchosť, predvídateľnosť a rýchlejšie opočúvanie. Čo bolo kedysi klávesové black metalové intro, to je dnes dungeon synth úvod. Tento prvok je využitý na navodenie nálady v mnohých skladbách, a musím povedať, že je zvládnutý dobre. Často na hrane gýča, ale nikdy nie za hranou. To si Grom ustrážil. S gitarami prichádza epický black/doom metal, naďalej hrajú významnú rolu klávesy a samozrejme aj flauta. Tá je jedným y hlavných poznávacích znakov Orkrist. Čo sa týka spevu, tak si užijete súboj čistého a harsh vokálu, z ktorých ani jeden nevyniká výnimočnou kvalitou, ale v skladbách znejú veľmi dobre. Často som si pri počúvaní spomenul aj na ďalšiu bratislavskú kapelu Galadriel. Prvá polovica albumu je rýchlejšia, s postupujúcim hracím časom tempo spomaľuje a viac sa prejavujú doom metalové prvky. Nezávisle od tempa je udržovaná majestátna atmosféra a motívy v pesničkách sa menia spolu s príbehom. Vďaka tomu sú pestré, zaujímavé a neskĺznu do nudy. Texty sú verné fantasy a rozprávkovým témam. Až na pár veršov v trojke The One Who Rides The Dragon, ktoré sú v slovenčine, ostala...

Čítaj ďalej
Recenzia – Svor – Sleepwalking Through Life – Jablká ďaleko od stromu/Suicide Fix Records – 2022
máj30

Recenzia – Svor – Sleepwalking Through Life – Jablká ďaleko od stromu/Suicide Fix Records – 2022

Niektoré subžánre sú natoľko špecifické, že aj keď obsahujú v názve slovo metal, tak sa s hlavným metalovým prúdom príliš nekryjú. Príkladom takejto hudby je aj depressive suicidal black metal (známa skratka DSBM). Mnohí o jeho existencii ani nevedia, mnohí ho ignorujú ako nudnú neinšpiratívnu vývojovú vetvu čierneho kovu, ale mnohí ho takmer nekriticky zbožňujú. Osobne nepatrím ani do jednej z týchto skupín, DSBM špeciálne nesledujem, ale občas prídu chvíle, keď takáto hudba dobre padne. V poslednej dobe ma zaujalo, že aj na slovenskej scéne sa objavili projekty a mená, napr. dnes recenzovaný Svor, prípadne Theatre of Human Woe, Suicidal Solitude alebo label Suicide Fix Records. Svor je dielom jedného človeka, ktorý vystupuje pod menom EF. Na konte má zatiaľ dve EP, dve splitká, album Suicide is Contagious z roku 2020 a minulý rok vyšiel druhý album Sleepwalking Through Life. Na albume hosťujú Pilegrim (vokál, synth) a ελέφαντας (vokál, gitara). Ak si myslíte, že správny DSBM album má byť poriadne lo-fi a hlavný dôraz sa nekladie na kvalitu prevedenia, ale na pocity a atmosféru, tak ste na dobrej adrese. Sleepwalking Through Life nie je jednoduché a príjemné počúvanie. Špinavý nevyrovnaný zvuk zo skúšobne, hodne dlhé a jednotvárne kompozície, šedá paleta a všadeprítomná depresia. Ak to považujete za negatíva, tak tento album radšej nepočúvajte. Kto sa však do DSBM rád ponorí, tak ten vie, že presne takto to má znieť. Svor ukáže na albume viacero tvárí. Depresívne hypnotickú stránku počuť napr. v prvej skladbe Mizéria každodenná. Rozostrená gitara s brutálnym nánosom skreslenia a šumu, zmučený škrek dopĺňajú výkriky a hovorené slovo, pomalé bicie na pár sekúnd doplní blast, atmosféru zahusťujú klávesy. Celé to trvá 10 minút a to je len začiatok. Prísny DSBM, ale v celej dĺžke albumu by to bolo asi neúnosné. Našťastie je Sleepwalking Through Life v možnostiach žánru variabilná nahrávka. V ďalších skladbách sa dočkáte rýchlych tremollo riffov, (black)gaze melódií aj ambientných pasáží. Vokál sa vie v niektorých momentoch poriadne vyblázniť (Úmyselná intoxikácia alebo Ublížim ti), v poslednej veci Slabá chvíľa už kvíli ako u coloradských Akhlys. Silnou stránkou je pocit vnútorného napätia, ktorý sa vinie v pozadí celého albumu, ako aj schopnosť hudobného zhmotnenia určitého (pochopiteľne najmä negatívneho) pocitu. Napríklad skladba Nekonečná depresívna zima znie presne tak, ako by ste podľa názvu čakali – skoro bez spevu, pomalé takmer nebadané zmeny, spomalený tribal rytmus odpočítava čas, šeď, chlad a jar v nedohľadne. Nie všetko mi sedí. Niektoré prechody sú príliš násilné, občas sa objaví (pravdepodobne) nezamýšľaná disharmónia, hovorené slovo by som v niektorých prípadoch vynechal. Drobné vyrušenia však neničia celkový dojem a atmosféru. Album drží ako celok pokope, sivý monolit vás prevalcuje a negatívne depresívne stavy...

Čítaj ďalej
Koncert – DORDEDUH (RO) + ADOR DORATH + POSTCARDS FROM ARKHAM
apr18

Koncert – DORDEDUH (RO) + ADOR DORATH + POSTCARDS FROM ARKHAM

DORDEDUH (RO) + ADOR DORATH + POSTCARDS FROM ARKHAM 14.5.2023 – Bratislava – Randal Club Predpredaj: 15€ https://tootoot.fm/sk/events/641e0faacacfe8074071f6c1 Začiatok: 19:00 hod. FB udalosť: https://www.facebook.com/events/244644481225603/ DORDEDUH Kapela DORDEDUH sa po rokoch vracia na Slovensko predstaviť ich aktuálny album „Har“, ktorý je míľnikom nielen rumunského metalu. DORDEDUH urobili obrovský umelecký skok a ich najnovší počin sľubuje uznanie, ako jeden z najlepších a najosobitejších albumov roka, ak nie desaťročia. Ak sa pokúšame pochopiť význam mena kapely, hrubým prekladom sa dostávame k „dor“ túžiaci/chýbajúci „de“ po „duh“ duchu/duši/vnútornom ja/kvintesencii. Jednota duše a ducha je viac než len dlho zabudnutým konceptom. Kapela, ktorú v roku 2009 po rozpade Negura Bunget založili jej hlavný členovia Hupogrammos a Sol Faur sa podarilo upútať široký záujem a pozornosť. Absolvovali turné po celej Európe (vrátane festivalov ako Hellfest, Wacken, Brutal Assault, Metalcamp, Gothic Teffen, Ragnarok, Prophecy Fest a mnoho ďalších). Ich debutový album “Dar de Duh získal chválu a uznanie metalovej komunity po celom svete a ich posledný album “Har” je jeho hodným nasledovníkom. „Har vzišiel z konceptu tvorby hudby, ktorá by povzbudila poslucháča, aby sa spojil s nesmrteľným jadrom. Hlboko v našom vedomí je pochované kozmické dedičstvo a čaká na to, kým sa dostane na povrch. Všetci sme na ceste k tejto vnútornej podstate. Od počiatku je v nás zapuzdrená osobná a kolektívna história. Názov albumu, HAR, by sa dal preložiť ako milosť, talent alebo ako nadanie, ale znamená skôr niečo ako byť „božský“ obdarovaný. Byť „cHARizmatický“ znamená byť naplnený milosťou, „har“. Toto je jediné, čo človeka spája s transcendenciou.“ facebook: https://www.facebook.com/Dordeduh oficiálna stránka: https://www.dordeduh.ro/ ADOR DORATH Počiatky stálice českej metalovej scény siahajú do roku 1997. Zaslúženú pozornosť, záujem a uznanie fanúšikov aj recenzentov vzbudil už ich debutový album “Adon Nin Edeleth Ador Dorath” nesúci sa v znamení rýchleho atmosférického black metalu. Druhý album “Symbols” obohatil ich tvorbu o prvky dark metalu a gotiky. Čo sa týka štýlového zaradenia kapela sa snaží syntetizovať svoj vlastný hudobný pohľad, vyhýba sa zabehnutým škatuľkám a prichádza s vlastným označením “obscure psychotic mysteries”. Ador Dorath vytvorili svojbytný hudobný štýl s extrémnou zvukovo farebnou melodikou. Ich hudba je veľmi dynamická, plná zvratov, jemnejších i prudších prechodov a zmien nálad. Ich živé vystúpenia sú zážitom, ktorý by si nemal nechať ujsť žiadny fanúšik. facebook: https://www.facebook.com/bandadordorath POSTCARDS FROM ARKHAM Veľa kapiel čerpá inšpiráciu v mysterióznom, snovom a čudnom svete amerického spisovateľa H. P. Lovecrafta. Jednou z týchto kapiel na českej hudobnej scéne sú POSTCARDS FROM ARKHAM, atmosférický post-rockový projekt , ktorého hlavným nositeľom je Marek „Frodys“ Pytlik, ktorý vzišiel z ikonickej severomoravskej doomovky DISSOLVING OF PRODIGY, ako aj z melodickej death metalovej kapely AWRIZIS. K oslave desiatich rokov na scéne vydali POSTCARDS FROM ARKHAM...

Čítaj ďalej
Recenzia – Demonic-eyed – Demonic-eyed 4 – 2022
mar24

Recenzia – Demonic-eyed – Demonic-eyed 4 – 2022

Musím sa priznať, že meno Demonic-eyed mi až dovtedy, ako som držal v ruke CD, nič nehovorilo. O to viac ma prekvapilo, že ide už o štvrtý dlhotrvajúci album. Ale nové kapely spoznávam veľmi rád, takže chuť do počúvania bola o to väčšia. Samozrejme, rovno som si dobehol aj starší materiál, nech sa viem zorientovať. Demonic-eyed si nerobia ťažkú hlavu s vymýšľaním mena pre albumy. Radovky sú všetky bezmenné, takže sa označujú len číslami. Jednotka vyšla v 2019 a každý rok sa číslo zvýši. Slušná kreativita a chuť tvoriť nový materiál. K tejto štvorici ešte pripočítajme EP Ohňooký z 2021 a diskografia je zosumarizovaná. Z počúvania doterajšej tvorby je jasné, že Demonoc-eyed mali svoje umelecké vízie ujasnené hneď od začiatku. Určitý vývoj a zmeny sa v rámci jednotlivých albumov dajú sledovať, ale kvalitatívne aj hudobne sú na veľmi podobnej úrovni. Trojica VladES (bicie), Luboshio (spev, gitara) a Mishyr (basgitara) usilovne drví prísnu a nekompromisnú zmes thrash metalu a hardcoru s trochou punku, a to všetko doplňujú fajn texty. Síce jednoduché, ale s jasným posolstvom a názorom. Načo zbytočne komplikovať, keď v jednoduchosti je krása. Skladba s jasnou štruktúrou, kde viete, čo je verš a čo refrén. Slayerovsky temná vybrnkávačka na začiatok skladby, potom poriadny ostrý riff, priamočiara, ale veľmi funkčná rytmika, to nemôže nič pokaziť. Zároveň treba povedať, že to síce jednoducho znie, ale mnohé bezzubé albumy sú dôkazom, že to treba vedieť. A Demonic-eyed vedia! Niektoré riffy pôsobia povedome, ale fungujú dokonale. Pokojne by mohli byť z dielne najväčších velikánov thrash metalového resp. extrémne gitarového sveta. Skladby nie sú nijak komplikované, po pár vypočutiach je album v hlave, ale tá energia, údernosť a radosť z hudby je krásny pocit. Mnohé refrény alebo dokonca celé texty si budete spievať sami. Osobne preferujem slovensky otextované veci, ktoré sú dokonale nafrázované a slovenčina do hudby perfektne sedí. Ale samozrejme aj anglicky naspievané skladby sú silné. Vyzdvihnem štvrtú položku s názvom Inkvizícia, ktorá je jednou z pomalších skladieb, ale je extrémne chytľavá a pre mňa je vrcholom albumu. Najviac sa od zvyšku líši sedmička An Opportunist, kde spieva Danny Will, pretože zmena vokálu je počuteľná. Páči sa mi agresívny ohlodaný zvuk, presne taký sa k tejto hudbe hodí. Je čistý, profesionálny, ale zároveň ako z koncertu. Niekedy počuť obmedzenia jednej gitary, ale naživo to bude znieť presne takto, žiadne triky. Nahrávalo sa u Mira Speváka v SPK Audio a produkciu robil Adam Mičinec. Obal, ktorého autorom je Robo Ivan, sa tematicky drží predchádzajúcich, aj tentoraz je tu svalnatý bojovník s ohnivými očami. Štvrtý album Demonic-eyed je nabitý energiou a výborne sa počúva. Samozrejme hovorím o tých, ktorí majú takúto hudbu radi, lebo...

Čítaj ďalej
Recenzia – Antares – V – Metal Age Productions – 2022
mar16

Recenzia – Antares – V – Metal Age Productions – 2022

Keby sa stretli všetky kapely s názvom Antares, ktoré kedy existovali (minimálne podľa metalových archívov), tak by ich bol dostatok na menší dvojdňový festival. A objektívne zhodnotené, martinský Antares by boli jedným z headlinerov tohto festivalu. Skúsená kapela vznikla v roku 1994, ale albumy začala vydávať až v tomto tisícročí. Po nahrávkach Sad Hope (2001), Made in Fear (2003), Mind Collectors (2005) a Resurrection (2011) prichádza po viac ako desaťročí piaty album logicky a stručne nazvaný V. Nahraný bol v zostave Michal Miko (bicie), Juraj Mác (gitary), Michal Puškár (gitary), Peter Kaštil (vokál a basgitara) a Juraj Šimek (klávesy). V rámci prípravy na recenziu som si vypočul celú diskografiu, väčšinu albumov prvýkrát, len Ressurection som v čase vydania viackrát otočil. Antares nikdy nehrali zásadne originálne, vždy po svojom spracovali rôzne inšpiračné zdroje. Treba uznať, že kvalitou nikdy nešetrili a nahrávky sa počúvajú dobre aj dnes. Doomové prvky zostali na starších albumoch, rovnako aj modernejší groove zvuk predchádzajúcej Resurrection, na V sa hrá mocný death metal na viacero spôsobov. Album začne poriadne zostra, jednotka s krásne slovenským názvom „Pľuhavec“ má cannibalovský nekompromisný úvod, aj keď vokál nie je žiadny extrém a je celkom dobre zrozumiteľný. Skladba vrcholí parádnym refrénom, v ktorom je štedrá porcia melódií na spôsob Depresy. V nastúpenej ceste album pokračuje aj ďalej, ostré gitary v štýle zámorského death metalu sa striedajú s melodickým death metalom, nechýbajú gitarové sóla, ktoré zabrúsia až niekde k heavy metalu. V tretej „Keď človek nevie“ jemný vybrnkávaný úvod rozbije nekompromisný náklep, v šiestej „Ty ja my vy oni“ je intenzívna riffovačka odľahčená oddychovou pasážou v strede. Rýchlejšie časti sa niekedy pohrávajú s harmóniami typickými pre death/black metal, ale gitara tiež vie zjemniť až do hard rockových sfér. Death metal ako ho hrajú Antares nie je extrémny, lepšie výraz je intenzívny. Nálož nápadov, zmien tempa a nálad, riffy, sóla, to všetko sa na poslucháča valí a nedovolí mu vydýchnuť. Deathové vokály neraz doplní aj melodický spev, ale v extrémnejších chvíľach dosahuje riadnu kadenciu, v „Proti srsti“ chrlí ako Archspire. Chlapi sa neboja prekračovať hranice a svoje nápady zbytočne žánrovo neobmedzujú. Síce nič prevratné, ale som rád, že to nie je rutinné cvičenie na tému klasický death metal. Veľmi silnou stránkou V sú silné a jasné refrény, ktoré okamžite identifikujete a chytíte sa takmer na prvýkrát. V kombinácii s dobrými textami (niekedy anglicky, ale väčšinou slovensky) tvoria hlavné prvky, vďaka ktorým bez problémov rozlíšite skladby. Z nahrávky počuť profesionalitu, výborné hráčske schopnosti, ale zároveň aj obrovskú chuť hrať a tvoriť. Mohlo by sa to zdať samozrejmé, ale mnohé albumy toto nespĺňajú. Zvukovo je album ošetrený na vysokej úrovni, aj keď som si v niektorých...

Čítaj ďalej