Na pokec s fanúšikmi – Monika „Moony“ Mokošová
nov04

Na pokec s fanúšikmi – Monika „Moony“ Mokošová

Do druhej časti tohto klábosenia som si ukecal fanúšika par excellence. Málokto je tak zažraný do extrémnej hudby a ešte z radov nežnejšieho pohlavia. Tu už ani nejde o fanúšika, ale o osobnosť scény, čo si budeme hovoriť. Okrem iného, zapĺňala stránky Rock Hardu príspevkami o extrémnej scéne, teraz si robí radosť vlastným fanzinom Earsturbation. Netreba asi viac opisovať, aj tak ju väčšina z nás aspoň z videnia pozná – Monika „Moony“ Mokošová! Začneme pekne od začiatku. Ako si sa dostala k extrémnej hudbe? To bolo až na prelome základnej a strednej školy, kde sa začali po meste v našej blízkosti motať prví dlhovlasí chalani v tričkách s rôznymi mŕtvolkami, takže som začala dosť neskoro, dovtedy som o extrémnej muzike   nemala ani páru a sledovala som komerčné a rockové hity ako všetci ostatní. Ktoré kapely mali a majú na teba najväčší vplyv? Možno nejaký tip, ak by niekto nepoznal. Uff. To by bolo na dlho… Ale dajme takú hlavnú trojku… GORGUTS, GORGASM, SUFFOCATION. Trochu potrápim tvoju pamäť. Aký bol prvý album, ktorý si si dopriala za vlastné? To ma vôbec nepotrápiš. Prvé kúpené nosiče boli kazety od Juriho Haríňa v jeho kultovom obchode a boli to  DEPRESY a ACOASMA. Väčší metalový šatník ako ty, má asi iba Aad zo Sinister. Máš prehľad koľko merchu sa ti povaľuje po skriniach? Pokúšala som sa to spočítať nie tak dávno, takže CD len teraz prekročili tisícku a tričká cez 600… Nosičov by  bolo oveľa viac, ale kvôli mojej finančnej situácii som dlho fičala na kazetách, ktorých som sa neskôr pomaly    pozbavovala s bolesťou v srdci. Navštevuješ koncerty kade-tade po svete. Ktorý koncert ťa tento rok najviac dostal do kolien? Keďže som už videla väčšinu „svojich“ kapiel, za tento rok ma potešil ďalší splnený sen v podobe NOCTURNUS, EMBALMER a určite mnoho malých neznámych talentovaných brutálnych máničiek, ktoré už možno ani nikdy viac neuvidím. A celkovo, ktorý koncert bol tak pamätný, že ti hneď príde na myseľ? Možno prvý? Takých je veľa. Mnohé z nich boli dosť dávno. Z fleku ma napadá 1997 CRADLE OF FILTH, prvý môj SUFFOCATION v Nitre a prvý GORGUTS. Aký je tvoj vysnívaný koncert? Aj keď už možno nesplniteľný? Určite DEATH. Bola som tak blízko. Delili ma necelé 2 dni a už to nikdy nevrátim. To sme akurát s mladším bratom ušli na MOONSPELL do Brna a DEATH hral o dva dni neskôr v neďalekom mestečku, no mala som zodpovednosť za brata a keď sme sa vrátili domov, aj tak sme ešte museli kľačať na ostrých trieskach, lebo sme nepovedali kam ideme. Festivalová sezóna sa nám už skončila a presunuli sme sa pomaličky zase hibernovať do klubov....

Čítaj ďalej
Krátky rozhovor o EP „Universe, Milk, Structures”
okt22

Krátky rozhovor o EP „Universe, Milk, Structures”

Po dlhšom čase sa s novinkou na svojom konte objavuje aj známa košická kapela Obliterate. Hudobne sa Obliterate vyprofilovali z grind-core a death metalu na svojské vyznenie, ktoré sa nedá jednoznačne zaradiť do rámcovej žánrovej škatuľky.  Nové EP je príkladom hudobnej rozmanitosti. O najnovšom EP, aj o dianí v kapele som sa porozprávala s tým najpovolanejším – Ivanom, gitaristom z Obliterate. V piatok ste uverejnili pvú skladbu z pripravovaného EP. Koľko bude mať teda EP celkovo skladieb a aká bude dĺžka celého EP? Celé EP bude mať skoro 20minút, a bude obsahovať 5 skladieb, z toho jednu inštrumentálku „Červená“, ktorá pravdepodobne je zatiaľ najviac vzdialená tomu čo sme s obliterate hrali, ale je tematický spätá s ďalšou skladbou „Hnedá“ Nové EP má názov „Universe, Milk, Structures”. Je celé EP ladené do podobných tém? Napriek tomu, že po tejto skladbe je pomenované aj EP, zvyšné skladby sa venujú viac sociálnym témam, čiže dalo by sa povedať, že sú skôr také naše tradičnejšie témy. Môžem aj v skratke opísať všetky skladby. Universe, Milk, Structures – o nezmysloch v zmysloch a opačne, toto nechám na poslucháčovu fantáziu, Bio-Idiot – o milovníkoch Savo medicíny. Hnedá – tu som sa dosť rozpísal, čo si tak asi myslím o jednej z našich politických strán, a postavičkách spriaznených okolo nej. No – o podliehaní tlaku spoločnosti na jednotlivca. Červená – táto skladba je o “komoušoch” aby sa nikdy nezabudlo čo všetko tu napáchali. Kedy približne môžeme očakávať zverejnenie celého digitálneho EP? S najväčšou pravdepodobnosťou, v pondelok 22.10.2018 sa zverejní celé EP na našom Bandcamp profile. Posledný album ste vydávali u Gothoom Production, planujete u niekoho vydať aj toto EP? Toto je veľmi zložitá otázka, nie že by sme nechceli, ale sme si vedomí, že formát EP nie je veľmi vďačný pre vydavateľstvá, hlavne ak ide kapelu nášho UG formátu. Ale kto vie, možno sa podarí aj fyzický nosič, sme tejto možnosti rozhodne naklonení. Čo sa dialo v Obliterate počas posledných rokov? Prečo ste sa rozhodli, že urobíte len EP, prečo nie Full CD? Jedna z najzásadnejších vecí , ktorá ovplyvnila, v podstate všetko čo sa okolo Obliterate udialo, bolo to, že Marcel Malega sa rozhodol ísť, na akúsi formu „bubeníckej“ dovolenky, skoro rok sme riešili čo bude ďalej, či bude vôbec nejaké „ďalej“. Medzitým nám s dohodnutými akciami, vypomohol odohrať Euguene Ryabchenko, a nakoniec sme predsa len našli aj „náhradu“ za Marcela v podobe Matúša Špaka. A Universe, Milk, Structures je EP preto , lebo všetky tieto skladby ktoré sú na ňom, boli zložené ešte s Marcelom, takže sa toto EP, dá chápať aj ako akúsi formu rozlúčky s ním. Ten, kto si pozrel vaše krátke...

Čítaj ďalej
Rozhovor – Rissla – Vlastně se podařilo vytvořit novou kategorii „krabičky“, a to czech symphonic.
okt19

Rozhovor – Rissla – Vlastně se podařilo vytvořit novou kategorii „krabičky“, a to czech symphonic.

Rissla, ešte pomerne neznáma formácia, ktorá sa objavila na českej scéne. Veľa informácií o nich nenájdete ani na FB stránkach a preto vzniká ideálna príležitosť na rozhovor. Nebudeme Vám viac prezrádzať, všetko podstatné sa totiž dozviete v našom rozhovore :). Zdravím kapelu Rissla. Na Slovensku ste sa dá povedať celkom neznáma kapela. Tak sa nám na začiatok predstavte. Pepa: :-D my moc nejsme známí ani v Čechách :-D. Jsme mladá, dynamická a rozvíjející se kapela o 4 členech: zpěvačka Roma, kytarista Láďa, basák Adis a bubeník Pepa. Jako doplněk – a pro zakrytí našich nedokonalostí – používáme samply. Hrajeme, protože nás to baví, máme z toho radost, a pokud tu radost můžeme předat i našim fanouškům nebo “náhodným kolemjdoucím” tak je to bezva. Od kedy sa dátuje vznik kapely a ako ste sa dali do kopy? Roma: Známe se už dlouhou dobu z jiných muzikantských projektů, a tak bylo jen otázkou času, kdy se sejdeme i muzikantsky právě v téhle sestavě. A to se stalo v lednu 2017 :). (pozn. január 2017) Je ťažké vás niekam zaškatulkovať, podľa mňa je to nejaká fúzia gothic rocku. Kam by ste sa vy priradili? Pepa: Nikam se moc řadit nechceme, hrajem prostě to,co nás baví, od každého žánru něco. Já moc nemám rád, když se něco opakuje, ale samotnou strukturou písniček se toho navíc moc dělat nedá – máš sloku, refrén, nějaký bridge, můžeš tam šoupnout třeba nějakou variaci na sloku nebo refrén, aby písnička gradovala. Stejně se ale s každou další písničkou snažíme udělat něco, co jsme ještě nezkoušeli. Teď máme na kontě metalový disco, máme swing, máme klasický symphonic rock/metal… Dál bychom mohli udělat třeba nějakou latinu, něco strukturou a harmonicky složitějšího, co by se ještě víc blížilo klasické hudbě (ale zase ne moc, aby se to dalo poslouchat :-D), ale jak bylo řečeno, prioritou je zábava. Když se nám naše písničky budou opravdu líbit, tak věříme, že se budou líbit i ostatním. Roma: Víš, já bych řekla, že se nám vlastně podařilo vytvořit novou kategorii „krabičky“, a to czech symphonic :D. Na konte máte debutové mini cd s rovnomenným názvom Rissla. Vydali ste si ho sami. Neskúšali ste osloviť nejakého vydavateľa? Pepa: Zatím ne. Jsme prakticky úplně nová kapela a v době, kdy vycházelo naše CD, jsme měli odehráno dohromady míň jak 10 koncertů. A tak, i když se v první řadě Roma, ale i ostatní snaží, aby o nás bylo slyšet, tak si myslím, že by to bylo zbytečné… Ale třeba se pletu… Roma: Za sebe myslím, je teď důležitý hrát co nejvíc, zjistit, jak moc naše muzika lidi baví, a pak věci posunout zase dál. Většinou –...

Čítaj ďalej
ROZHOVOR – ERYN NON DAE.: „Sme si plne vedomí tej depresívnej nálady, ktorú vieme nastoliť počas našich koncertov“
okt17

ROZHOVOR – ERYN NON DAE.: „Sme si plne vedomí tej depresívnej nálady, ktorú vieme nastoliť počas našich koncertov“

FOR ENGLISH VERSION SCROLL DOWN Už od vydania debutu „Hydra Lernaia“ (2009) sú  Francúzi Eryn Non Dae. veľmi svojským a nepredvídateľným hudobným telesom. Ich explozívna porcia hluku a disharmónie, precízne skomponovaná a s klamlivým náznakom chaosu sa na novom albume „Abandon Of The Self“ dostáva do neprebádaných teritórií a nutné povedať, že ani signifikantná odbočka k náladotvornému a melancholickému vyzneniu nijak neuberá týmto žabožrútom na intenzite. O samotnom nahrávacom procese novinky a dlhej pauze, ktorá tomu predchádzala, živote v kapele, minulosti, prítomnosti, ale aj budúcnosti Eryn Non Dae sme sa rozprávali s basgitaristom Mickaelom André. Zdravím ťa Mickael. Najprv mi dovoľ zablahoželať Vám k výbornému tretiemu dlhohrajúcemu záseku „Abandon Of The Self“. Od jeho vydania ubehlo už viac ako pol roku, avšak časom album len a len rastie. Úprimne, považujem ho za váš zatiaľ najsilnejší počin. Takže prvá otázka: Čo sa stalo medzi nahrávkami „Meliora“ a „Abandon Of The Self“? Ako vôbec začal kreatívny proces pre „Abandon Of The Self“? Išlo o dlhú sumarizáciu nápadov, ktoré ste zbierali počas tých dlhých šiestich rokov, alebo sa novinka zrodila spontánne? Ďakujem ! Veľmi ma teší že si si v „Abandon Of The Self“ (ďalej len AOTS) našiel niečo pre seba! Veľa ľudí sa nás pýtalo na ten šesťročný prestoj od albumu „Meliora“ a chápeme, že ide o dlhú dobu, obzvlášť v našich časoch. Hrali sme zopár jednorazových akcií behom dvoch rokov a veľmi zle zorganizované turné po Veľkej Británií. Takže úprimne, tieto koncerty, ale aj iné okolnosti v našich životoch zapríčinili, že sme sa cítili byť kapelou unavení. Teda nie hudbou samotnou, ale všetkým ostatným okolo toho. Vložili sme veľa času, energie a peňazí do kapely a vecí s ňou spojených, takže ukončenie koncertnej šnúry k albumu Meliora katastrofálnym turné po Británií bolo ako dostať poriadnu päsťovku do tváre. Postupne sme nadobúdali pocit, že sa musíme zbaviť frustrácie zapríčinenej tým, že sme nedokázali „Meliore“ dať také promo, aké by sme si boli želali. Nad novým albumom sme začali rozmýšľať okolo roku 2015 a zhodli sme sa, že musíme začať od nuly, keďže sme predtým trochu pracovali na nejakých riffoch a nápadoch, s ktorými sme však neboli spokojní. Takže sme sa v lete 2015 rozhodli začať celý proces len s čerstvými nápadmi a miesto práce na gitarových riffoch sme sa rozhodli pracovať s textúrami, syntetizátormi, bicími rytmami a spevmi ako základmi pre skladby, čo bolo pre nás vcelku zmenou. Album sme zložili a nahrali za menej než dva roky. To je veľmi rýchlo v porovnaní s naším bežným tempom. Nový Album akoby poslucháčovi rozprával príbeh – a to hlavne čo sa kompozície skladieb týka – je to akoby sa názov albumu zhodoval s hudobným obsahom. Opustenie explozívnej stránky, prezentujúcej Eryn Non Dae. na albumoch „Hydra Lernaia“ a „Meliora“ za účelom vyšľapania si chodníčku smerom k niečomu odlišnému,...

Čítaj ďalej
Rozhovor – Hrobar – „môj sused hrobár znie ako názov sitkomu, ale on je zdroj textov a filozofie kapely“
sep22

Rozhovor – Hrobar – „môj sused hrobár znie ako názov sitkomu, ale on je zdroj textov a filozofie kapely“

Hrobár sa jedného dňa roku pána 2015 vynoril v Banskej Štiavnici. Nedávno vydali debutový album u českého vydavateľstva Support Underground a hrobárske trio sa dostáva čoraz viac do povedomia na našej malej slovenskej scéne. Chýbali mi však informácie, pre ktorých získanie nie je lepší spôsob, ako rozhovor. Na moje vážne, aj menej vážne otázky odpovedal bubeník Lukáš, ktorý to zvládol bez problémov v priebehu jedného dňa. Patrí mu za to v mojom rebríčku najrýchlejšie urobených rozhovorov 3 miesto (hehe). Ďakujem samozrejme za tento rozhovor, takže ak chcete vedieť viac, čítajte! Ako vznikol Hrobár? Nevidím nikde žiadny príbeh o založení, tak mi niečo o tom povedzte. L: Hrobár vznikol z popola kapely, v ktorej sme s Martinom hrali. Chceli sme čosi menej vážne, viac smiešne, jednoduché a primitívne. Príbeh ako taký k tomu neexistuje, jednoducho si predstav dvoch chalanov ako hrajú vykradnutý a v starom fritovacom oleji vypražený riff od akejkoľvek thrash/crossover kapely, smejú sa na tom, dajú do toho detskú rýmovačku o smrti a vou a la Hrobár entered the building. Problém bol nájsť súceho tretieho člena. Avšak osud chcel a vďaka spoločným známym sme našli Miška, ktorý nám zahral na gitare, odpálilo nám radiátory a silná trojka bola na svete. Máte vonku debutový album „Rýchla smrť“. A teraz sa priznajte, kto oslovil koho? Vy vydavateľa, alebo sa vám ozvala samotná hlava zo Support Underground? Poznal vás Koník aj osobne? L: Oslovili sme Koníka, potom ako mi Studna z Bajonet-u opakovane hovoril, že to máme spraviť. Potom nastala asi 10 mesačná odmlka. Ani sme nedúfali, že to vyjde. Nakoniec sa ukázalo, že Koník je skutočne majster sveta v tom, čo robí a prišla Rýchla Smršť. Sme sa z toho tešili ako deti. Plus Koníkom som si najprv písmenkoval a osobne nás spoznal na Besnení zbojníkov, kde sme mu dali fľašu rožovky a odsúhlasil nás ako dvorných kopáčov, možno kvôli tej rožovke. Kto vie. Ja ako Mŕtvolka schvaľujem témy okolo hrobov a hrobárov, ale ako vás to vlastne napadlo? Kde ste nabrali inšpiráciu? Podľa informácie v booklete má niekto z vás za suseda hrobára? L: A my ako hrobári schvaľujeme, že si Mŕtvolka. Pôvod kapely je taká moja osobná nudná lifestory. Môj otec vlastnil pohrebné služby, teraz ich má moja sestra, takže k remeslu som mal od malička blízko. Behačky po cintorínoch, občas som sa zviezol do krematória domu smútku, alebo priamo po zosnulého (ale to len pár krát, lebo som mal naložené v nohaviciach). Inšpirácia bola rodinná, napadlo to mne a chaloši to schválili ako super nápad. Plus môj sused hrobár znie ako názov sitkomu, ale on je zdroj textov a filozofie kapely. Ten človek je sureálny – o 2 ráno ide na ryby lebo „Boha, každý len na spálenia ide a ja nemám čo robiť doma“, pri škrabaní sviec nad kontajnerom povie „Som z hrobou zobrau, načo im to tam...

Čítaj ďalej
Rozhovor – Kandar: „Horor otvírá mysl, nebojí se nám naservírovat bez servítek nejnižší lidské pudy a my jsme dostatečně divní, aby nás to fascinovalo.“
sep13

Rozhovor – Kandar: „Horor otvírá mysl, nebojí se nám naservírovat bez servítek nejnižší lidské pudy a my jsme dostatečně divní, aby nás to fascinovalo.“

Sú kapely, na ktoré narazíte a potom máte problém sa ich opočúvať. U mňa sa príkladom tohto stali grindoví šialenci z Brna – Kandar. Na konte majú aktuálny album Tromaville, ktorý patrí, podľa mojej skromnej mienky, k tomu najlepšiemu, čo nám oblasť strednej Európy tohto roku dala. Na moje otázky odpovedal obhospodárovač šesťstrunového nástroja, Kubýk. Nech sa páči, vstúpte do spárov mestečka Tromaville. Kandar nie je meno, ktoré by bolo nejako ostrieľané rokmi, napriek tomu, ste sa už solídne dostali do povedomia. Každý z vás už hral, alebo resp. hrá aj v iných kapelách. Tak sa nám predstavte. Kandar jsem založil s bubeníkem Denisem v době, kdy jsme spolu řádili v metalcorových Space Hamster, mimo to se věnuju doom metalové kapele Somnus Aeternus, na jaře jsem se stal taky členem Forgotten Silence. Nějak mi to nedá a musím pořád zkoušet nové a nové věci a nebojím se žádného stylu :-). Denise jsem poznal již ve zmíněných Space Hamster, souběžně s tím se věnuje kapele Mincing Fury. Basák Martin hrával ještě na Slovensku na kytaru metal, na baskytaru začal hrát až s námi. Topiho asi nemá příliš smysl představovat, stál u zrodu Mincing Fury, o pár let pak prasil v ještě kultovnějších Pigsty, budiž jim země lehká. Vaša prvotina „Groovy“ vyšla pred dvomi rokmi. Čo všetko sa odvtedy zmenilo? Tak, především troche vzrostlo podvědomí o naší smečce. Hudebně došlo taky určitě k nějakému rozvoji a už nejsme takový pankáči jako na první desce. Každý z nás si v životě prochází různými situacemi a zkušenostmi a to se promítá do celkového fungování kapely. Nicméně se poměrně dobře známe, víme co od sebe navzájem čekat (i když se dokážeme navzájem taky pěkně překvapit, hehe). Z kapelního hlediska? Hm, řekl bych, že se projevuje fakt, že se opravdu snažíme dělat dobrou hudbu, vyvíjet se a dřeme, dostáváme nabídky na lepší a lepší koncerty, a ohlasy na novou desku jsou taky skvělé. Ale žádné nafrněné hvězdy se z nás nestaly. A snad ani nestanou :-) Už od začiatku ste si stanovili lyrickú stránku v mantineloch hororových filmov. Čo vás na nich tak fascinuje? To je otázka tak na samostatnej článek o 5000 slovech. :-) Horor otvírá mysl, nebojí se nám naservírovat bez servítek nejnižší lidské pudy a my jsme dostatečně divní, aby nás to fascinovalo. Kdo někdy přičuchnul k hororu a zůstal u toho, ví moc dobře, o čem mluvím. Prejdime k novému albumu teda. Oproti prvotine ste nezmenili ani štúdio Davos a ani vydavateľa, teda Bizarre Leprous Production. Vládne teda zrejme spokojnosť. Naše spolupráce s Romanem Poláčkem byla už v době vydání prvotiny výborná, nebyl tedy důvod od toho upouštět. To stejné v bleděmodrém platí i o Davosu. Mr....

Čítaj ďalej