KORENE SLOVENSKÉHO PODZEMIA VI.- NOMENMORTIS (2. časť)
Stretol sa nám týždeň s týždňom a mojou morálnou povinnosťou je dokončiť Korene o východoslovenskej deathmetalovej úderke NOMENMORTIS. Ak ste náhodou prehliadli prvú časť, tak si ju môžete prečítať tu. Akosi sa mi nakopilo viacej materiálu, takže diskografiu a dobové recenzie „prenášam“ do tretej časti tejto rubriky. Nechcem vás naraz zahltiť všetkými informáciami a zbytočne tak natiahnuť toto pútavé rozprávanie v jednom článku, ktorý by bol potom problém dočítať do konca. Takže dnes máte možnosť vzhliadnuť druhú časť, kde si preberieme okolnosti okolo ukončenia činnosti, ale nielen o tom….
Martin priznáva, že rozhodnutie ukončiť pôsobenie skupiny na scéne nosil v hlave už dlhší čas, nebolo to spontánne rozhodnutie z dňa na deň. Kedy a prečo nastal tento zlom, keď si Martin povedal dosť? Ďalej to už nepotiahnem. Predsa skončiť po toľkých rokoch nie je len tak. Tu vám prinášam jednoznačné vysvetlenie: „Lámať sa to začalo v roku 2009, kedy som na skúškach fakt nemal náladu a bolo to tým, ako som rozmýšľal, či to celé má význam a či mi to ešte aj niečo dáva, alebo len berie. Asi som aj tak nejako prehodnocoval svoj doterajší život a bod, v ktorom sa práve nachádzam, ale toto máva každý. Chvíľu bolo obdobie, kedy sa darili koncerty, akurát že som mal pocit, že je to stále o tom istom a že to už lepšie nebude, lebo už na to kvôli pracovným a osobným veciam nemáme a nebudeme mať čas a prostriedky. K tomu nejaké tie rozdielne názory na hudobné smerovanie, vzhľadom na to, že o NOMENMORTIS mám roky svoju víziu, na nebavilo robiť extra kompromisy. Potom, čo som si koncom roku 2010 pár vecí prebral a zistil o.i. to, že tak, ako ma kedysi koncerty bavili zo všetkého najviac, si už teraz na pódiu pripadám ako niekto, koho to celé otravuje a že toto je nezvratný proces. Že v trojčlennej zostave NOMENMORTIS naživo hrať nemôže, lebo je to hazard, ktorý nám škodí. Tak sme sa všetci traja zúčastnení ako rovnocenní partneri dohodli, že sme príliš bratia na to, aby sme to pokazili zbytočnými hádkami, že máme hotový ešte jeden zabijácky materiál, ktorý nahráme, vydáme a takto odídeme na vrchole. Ako ľudia, za ktorými sú výsledky, na aké môžu byť patrične hrdí. Adam ako pán hudobník, ktorý svojimi štyrmi nahrávkami a ľudským vkladom priblížil NOMENMORTIS i fungovanie kapely 
k mojej vízii, a Neptun, ktorý k nám zapadol ako skvelý človek a veľký bubenícky talent.“
Na mieste je určite otázka, či je reálne nejaké opätovné znovuzrodenie skupiny. Predsa časom hlavy ochladli, človek môže na vec zmeniť názor. Nie je to nič výnimočné ani na svetovej úrovni, kedy každým rokom hlásia návrat staré skupiny a väčšonou to nie sú prepadáky. Tak isto musí časom človeku chýbať kolotoč koncertov, či veci súvisiace s chodom skupiny: „NOMENMORTIS je na zaslúženom odpočinku a nemyslím si, že sa preberie k iným aktivitám, ako k tým, ktorým sa stále venujem, tzn. držať naše meno v povedomí, keďže ešte pár vecí medzi ľudí rozprášiť treba a je v pláne aj reedícia „Exterminating The Bastard Forces“ s mnohými bonusmi. Vydavateľ už podklady má, kedy to bude, záleží od neho. To, že sme aktivity typu skúšanie, komponovanie, koncertovanie a nahrávanie uzavreli neznamená, že sme NOMENMORTIS rozmlátili o stenu a rozdupali, aby po kapele neostala ani stopa :-D Ostatné veci ako chodenie na skúšky, naťahovanie sa o tom, akú má kto rozdielnu predstavu o veciach, riešenie zmien v zostave, kadejakých ľudských faktorov, logistiky atď., to mi fakt nechýba, povedal by som, že za tie roky čo-to ukrojili aj z času na iné, v živote dôležité veci, ale môžem si povedať, že výsledky toho ma vedia potešiť. Koncerty boli fajn, tie, ktoré sa po každej stránke vydarili, ale treba odísť vtedy, keď je skupina hudobne na vrchole, a toto bol presne ten čas. Veľmi dobre viem, že moje „vokálne aparáty“ na „Forget Arcadia“ zaspievali labutiu pieseň, roky namáhania predsa len neprirodzenými hlasovými polohami urobili s hrdlom svoje, dáva mi to dôrazne najavo každú zimu :-D O čo išlo, to sa podarilo, osobne nemám vážne ambície sa ďalej realizovať aktívne. Spoluhráči fungujú, Adam znovu spojazdňuje CRUENT, Neptun bubnuje vo Švajčiarsku, kde bude pokračovať aj jeho projekt DOMINION OF SUFFERING.
Čisto teoreticky – ak by som mal pocit, že nemám dosť, jediným logickým krokom by bolo pohnúť sa von z týchto dosť podzemných podmienok krajín a akcií, kde sme hrali. To znamená vyraziť viac hlavne na západ a oveľa viac koncertovať, hrať vlastné šnúry a podobne. Pretože to, čo sa dalo dokázať v podmienkach, aké sme si boli schopní vytvoriť, sme dokázali všetko a v prvom rade za posledných 10 – 11 rokov si všetci zúčastnení môžeme navzájom zatlieskať. Tento krok ďalej by ale znamenal veľkú a dosť možno nenávratnú investíciu do aparatúry, vozového parku a merchandise. A na to je dnes neskoro, nikto z nás už nemá 25, niektorí sú na tom takto dlhší čas :-D Aj preto sme na základe našej reálnej situácie posledných niekoľko rokov celé bytie kapely držali v skôr undergrounde, bolo to tak lepšie a zvládnuteľnejšie.“
Bez debaty môžem povedať, že Martin je jeden z mála ľudí, ktorý aktívne formovali a formujú slovenskú extrem metalovú scénu. Preto ma veľmi zaujíma, aký má názor na jej momentálne smerovanie a akú budúcnosť predpovedá metalu u nás: Nemám ani pocit, že by som niečo extra formoval, keďže mi išlo v prvom rade o nás ako o kapelu a ak som niekoho podporil povedzme tým, že som o ňom napísal, resp. ho povzbudil, tak preto, lebo ma jeho hudba bavila a cítil som tam potenciál pre to, aby pomohol našu scénu zviditeľniť. Ak tieto moje aktivity okolie vníma ako prínos pre scénu, to ma samozrejme teší. Pokiaľ ide o súčasnosť alebo smerovanie, nechcem šíriť blbú náladu, ale mám pocit, že extrémne žánre tu majú najlepšie časy za sebou. Pohyb na scéne zďaleka nie je taký masívny ako v rokoch cca 1990 – 2002, žije to tu oveľa menej a po priekopníkoch, ktorí scénu budovali, dostali ju do povedomia svetového extrémneho podzemia a pomaly odchádzajú na odpočinok – toto sa totiž nedá robiť do penzie – to tu nemá kto prebrať. Kedysi tu boli desiatky kapiel, samozrejme nie z každej niečo naozaj bolo a nie každá presahovala okresný formát, ale dnes sa scéna počíta na prstoch, dajme tomu že aj tých na nohách, ale aj tak sa dá vyberať z oveľa menšieho množstva. Keď si vezmeš kapely, ktoré sú naozaj aktívne a veci majú zmáknuté tak, že nielen dávajú von slušnú hudbu, ale aj ich možno poslať na zahraničné pódiá, kde to zvládnu na viac-menej profesionálnej úrovni, pokiaľ ide o show, viem o SUBURBAN TERRORIST, OBLITERATE, BRUTE, INFER, KILLCHAIN, PERVERSITY, CRANIOTOMY a zoznam oveľa dlhší nie je. CONTEMPT, ktorí boli fakt vývoz, sú hibernovaní, DISCONSOLATE stoja kvôli bubeníkom, SANATORIUM ani netuším, ostatné „reprezentatívne“ staršie mená hrajú viac-menej rekreačne, ak vôbec… keď sa pozrieš na spomenuté bandy, až na Disconsolate to tiež nie sú žiadne novinky, niekde ide o vyslovených veteránov, ktorí sú stále pri sile. Nejako veľa mladých a sľubných skupín v žánroch ako death metal alebo grind core neregistrujem, doom/death a podobný metal, to sú snáď GALADRIEL a DOOMAS, tiež žiadni teenageri, black metal, nuž, Infer ho hrali na jednom albume, a zahrali ho najlepšie v SK, ANCESTRAL VOLKHVES alebo PAGAN SPIRIT sú skôr mimo prevádzky a ten zvyšok slovenskej BM scény – obmedzím sa na konštatovanie, že toto prevažne nie je moja krvná skupina. Doba je skrátka niekde inde, mladšie generácie už extrémny metal neberie, prinajmenšom nie tak, aby ho začali hrať na nejakej vážnejšej báze. Alebo o tých kapelách neviem, čo ale znamená, že nemajú šajnu o tom, ako sa robí vlastná promotion. Sociálne siete, internetové profily a hranie každé dva mesiace doma pre pár kamošov nestačí, zabudnite na to, rovnako ako na to, že budete sa hlásiť s veľkými očami a polotovarovou hudbou do „prestížnych“ súťaží. Nie, pekne ako za starých čias – chceš, aby sa o tebe ľudia dozvedeli? Nahrávaj, vydávaj promáče, demonahrávky, posielaj to po relevantných médiách – ziny, magazíny, weby, rádiá, a zďaleka nie len po domácej scéne, a ak máš zostavu, koncertuj. Ľudia budú čítať recenzie, reporty z koncertov a podobné veci, niektorých to zaujme, prídu na koncert alebo aspoň na tvoj profil. Z druhej strany – „mediálne“ podchytenie scény je kdesi celkom inde než pred rokmi – sú weby, od kvalitných po žalostné, to už v rámci SK/CZ, asi jeden fanzin (HC, punk a grindových možno viac, táto kultúra je viac „o papieri“) a jeden za pozornosť stojaci magazín vychádza v ČR. Kolísavá je úroveň redaktorov, píše veľa ľudí, ale nie každému to ide, niekedy je príliš veľa nadšenia a primálo prehľadu, alebo skrátka autorovi aj napriek snahe písanie nejde, pričom občas má k tomu ego vo veľkosti maringotky. Ešte by sa dalo na tému fanúšikovskej podpory, ale veci treba brať ako sú – dávno nie sú 90. roky, mladí majú iné záujmy, ľudí je oveľa menej, mnohí z nich berú vec povrchne, majú napr. aj pocit, že to celé má byť zadarmo. Pri súčasnej veľkej ponuke si pochopiteľne vyberajú, prípadne sú proste leniví. Dokážu odignorovať aj naozaj dobré akcie, ale je fakt, že chodiť na (extrémny) metal nie je žiadna povinnosť, nakoniec, nikto to nikoho nenúti hrať. Budúcnosť scény bude taká, akú si ju ľudia – hudobníci, fans a spol. – na nej urobia, majú rozhodne lepšie podmienky než na ¾ planéty, pričom z niektorých „zaostalých“ miest aj za pre metal zlej situácie dokážu liezť kvalitné veci. Hlavne treba robiť, nie kecať, čo by bolo, keby, na čo sme my Slováci odborníci.“
Staré skupiny zanikajú, nové vznikajú. Je to prirodzený kolobeh života na zemi. Čo by Martin odporučil mladým začínajúcim skupinám, ktoré to chcú svojou hudbou dotiahnuť ďalej ako za hranice lokálnej scény? „Niečo som už povedal vyššie. V prvom rade – hrajte to, čo chcete naozaj hrať, nie to, čo je aktuálnym trendom. Pretože kým zo seba niečo vykrešete, bude dávno po trende. Makajte na sebe a pamätajte na to, že nie ste až takí dobrí, ako si o sebe myslíte, hodnotiť vás majú hlavne iní a najlepšie mimo vašej domácej scény. Obe nohy na zemi a tvrdá práca robia pre kapelu veľa, rovnako ako to, že členovia držia za jeden povraz, majú spoločnú víziu. Nie je napr. mysliteľné, aby sa turné, ktoré má veľký potenciál zmeniť váš život a pozíciu ako kapely, neuskutočnilo kvôli tomu, že jednému z vás sa proste ísť nechce, lebo napr. „nedostane v práci voľno“ alebo „sa s ním rozíde frajerka“. To ste proste zahodili šancu a ďalšia možno ani nepríde. O kapelu sa starajte všetci ktorí ste v nej, nestačí, že väčšina príde milostivo skúšať/koncertovať/nahrávať a to je všetko, ostatné veci obesia na krk jednému človeku. Ak to, čo robíte, chcete niekam dotiahnuť, berte to proste vážne, nebojte sa, na úkor napr. vášho osobného života to možno ani nepôjde. Žiadne hádky o prachy, výdavky na hranie a promotion skrátka rovným dielom. Preč od nespoľahlivých členov, bacha na ohováranie, skrátka starajte sa o svoje, o to, aby vaše hranie malo zmysel. Vyhýbajte sa kopírovaniu slávnych kapiel, takisto kašlite na dogmy o tom, že „takto sa to v x.y. žánri nerobí“. Treba vyskúšať nové veci, alebo robiť si linky tak, ako ich cítite, môže to byť dobré a zaujímavé. A nezanedbávať promotion, nahrávať (promo nie je nahrávka z mobilu zavesená na BZ) a šíriť nahrávky po médiách. Čo najviac promáčov nech ide von zo Slovenska. Učte sa jazyky, angličtina má byť samozrejmosťou, aj keby ste sa snažili preraziť s rodnou rečou, so svetom chcete komunikovať ako? Správajte sa dospelo, férovo a nerobte zo seba z nejakej neopodstatnenej frajeriny idiotov. K tej férovosti – čo robia kadejakí tragédi v hlasovacích súťažiach napríklad o hranie na festivaloch, to je do smiechu alebo aj na facku. To, že „mŕtve duše thajských shemales“ (napríklad) zahlasujú o to, aby na festivale nakoniec hrala nejaká nevyhraná mrdka bez sebareflexie, scénu neskvalitní. Vážte vlastné slová do éteru, takisto skutky, nerozvážne nedospelé kraviny sa s vami môžu ťahať roky. A nenariekajte, že metal nemá oficiálnu podporu. Proste ju nemá, cez to vlak nejde. Toľko.“
Ako som už spomenul v úvodníku, v poslednej časti si oživíme pamäť a prelúskame sa kompletnou diskografiou skupiny. Tak isto nebudú chýbať dobové recenzie jednotlivých albumov.
Demon
