Ravenarium je príkladom toho, že nevzdávať sa je cesta, niekedy dlhá (v ich prípade je to 13 rokov), ale čakať na správny okamih sa oplatilo! O skupine Ravenarium a ich histórii sme už na našich stránkach v stručnosti písali. Ak je pre Vás táto kapela neznámou, určite odporúčam zamerať ich na hľadáčiku! Piatok 12.2.2016 patril v Bratislave návratu Havranov a bol vskutku veľkolepý, mne vyrazil dych!
Začnime však po poriadku, tak ako večer prebiehal. Na pomoc si organizátori tohto večera zavolali dve skupiny, ktoré sú na našej scéne nestarnúcimi klasikmi a tešia sa v radách fanúšikov veľkej obľube. Reč je o úderke z Hlohovca – Craniotomy a Bánovčanoch – Attack of rage. 
Otvorenie večera pripadlo na Craniotomy. Niečo po deviatej sa postavili na stage a spustili na nás svoj slammingový brutal death metal. Najprv však na pódium vybehol Feďa z Ravenarium, aby nás všetkých privítal a zároveň v krátkosti predstavil kapelu. Už dávnejšie som takýto prístup od organizátorov nezažila, takže to na mňa zapôsobilo ako pekné gesto. Priznám sa, že som Craniotomy už dávnejšie nevidela, naposledy minulý rok vo februári. Odvtedy totiž stihli vydať a pokrstiť nový album s krkolomným názvom „Overgorged flesh flies dying slowly „, prijatý v radách fanúšikov aj kritikov veľmi dobre, a tak som bola prirodzene zvedavá na ich vystúpenie. Publikum sa po prvých tónoch začalo pomaly zbiehať do miestnosti. Prvú pieseň som počúvala zo vzdialenejšej časti Randalu a tu sa mi zdal byť zvuk dosť rozbitý. Bicie občas prehlušovali všetky nástroje, basgitara si ťažko razila svoju cestu do popredia, gitara mala zvláštnu farbu….Druhú pieseň som si teda išla vypočuť do prednej časti. Čuduj sa svete, zvuk bol úplne iný, hutný a všetky nástroje vyrovnané, jednoducho Craniotomy vo svojej pravej brutálnej podobe. 
Táto nazvime to haluz so zvukom, ktorú som možno vnímala len ja, neuprela chalanom na náboji a energii, ktorú vkladali do vystúpenia. Vpredu sa pomaly rozbiehala zábava, ktorú okorenil svojim skokom medzi ľudí basák Daniel. V prípade Craniotomy aj Attack of rage (kde tiež hrá) už túto záležitosť považujem za časť vystúpenia. Vždy sa mi páči odozva ľudí, nakoľko je zakaždým iná. Spevák Pygo do nás hučal svojim nezameniteľným vokálom, gitarista Halmo na nás hádzal svoje slammy a iné zložité gitarové postupy, bubeník Šuška dopĺňal svojimi salvami celú zostavu. Škoda len, že nezazneli aj piesne zo starších albumov, ktoré zvykli chalani hrávať, ale nemôže byť všetko, to je pochopiteľné. Myslím, že Craniotomy sa úspešne podarilo odštartovať večer.
Prehupli sme sa plynulo do pomysleného stredu akcie, ktorým bolo vystúpenie Attack of rage. Na začiatku roka nás na sociálnych sieťach okrem iných správ privítali s nemilou novinkou. Gitarista Bebo žiaľ z osobných dôvodov ukončil svoje pôsobenie v kapele. Náhradný gitarista sa na koncerte v Randali ešte neukázal a tak Attack of rage odohrali koncert len vo štvorici. Sprvoti som nechápala, čo mi na hudbe chýba. Ono, naozaj tam tá druhá gitara chýba! Jej absencia uberá podľa môjho názoru na celkovej hutnosti. Chalanom teda veľmi držím palce, nech nájdu čoskoro náhradu. Okrem tejto malej chybičky krásy bol koncert odohraný výborne. Na koncertoch Attack of rage, sa mi vždy páči energickosť speváka, to nasadenie, ktoré dáva do vystúpení. Samozrejme, že to platí aj o zvyšku kapely. Zahrali nám svoj klasický set, s piesňami z oboch albumov ako Deštrukcia, Nezmyselná nenávisť, Grindpeace, Sick religion, Krutá hra osudu atď… Ak som správne postrehla, neprezentovali nám ešte svoje nové piesne a tak nás nechávajú v napätí a očakávaní ako budú nové veci znieť! V každom prípade som na ich nový album, ktorý by mal tento rok vyjsť zvedavá! Neviem či to bol len môj dojem, ale zdalo sa mi, že oproti Craniotomy sa zmenšila aktivita v radách fanúšikov, možno sa dostavila na mnohých vyčerpanosť.
A sme pri vrchole večera, pri návrate „stratených“ Havranov. Hneď na začiatku sa Vám musím priznať, že som ani vo sne nečakala to, čo sa v nasledujúcich chvíľach odohralo. Ravenarium mi totiž už prvou piesňou vyrazili dych! V nasledujúcich riadkoch sa pokúsim zhrnúť celé vystúpenie kapely, no nedokážem ani zďaleka popísať ako veľmi na mňa ich hudba v kombinácii s fantastickou atmosférou zapôsobila. Dokonalo nazvučené, premyslené gitarové postupy, plné rozmanitosti, perfektná zohratosť všetkých hudobníkov a atmosféra vo všetkých piesňach, to je len malá časť toho ako z môjho pohľadu pôsobí na poslucháča hudba Ravenarium. Za všetko hovoria aj samotné nástroje jednotlivých hudobníkov, ktorí ich samozrejme vedia aj náležite ovládať – šesť strunová bass gitara, sedem strunová gitara, parádny set a výkon bubeníka.
Čo sa týka štruktúry odohraných skladieb, zazneli hlavne staré veci, no aj jedna nová pieseň s názvom Big time, pri ktorej sa v krátkosti zastavím. Je to pieseň, ktorá má v sebe všetko to, čo by som očakávala od progresívneho death black metalu, je v nej hlavne ucelený nápad a originalita. Ak budú v podobnom štýle aj ďalšie skladby, myslím si, že budúcnosť Ravenarium bude na veľkých pódiách! Zhruba v strede koncertu sa na stage postavil hosť, bývalý gitarista Ľuboš, aby odohral známu skladbu Tram ta dam. Skupina sa s nami rozlúčila piesňou škótska svadba, ktorá patrí k najstarším, no už vtedy originálnym skladbám. Nasledujúce riadky možno budú nekritickým výlevom, ale keďže si to podľa mňa skupina zaslúži, nemôžem inak. Celý koncert bol nad moje očakávania, takto si predstavujem návrat skupiny! Ich hudba bola a je nabitá originalitou a čo viac, súčasná zostava je zložená z výborných hudobníkov. 
Ravenarium sa v mojom osobnom zozname postavili na prvé priečky slovenských undergroundových metalových kapiel a mam z ich znovuzrodenia obrovskú radosť. Zostáva mi už len konštatovať, že sa teším na ich ďalšie koncerty a nové skladby! Ravenarium je späť, len tak ďalej chalani, KRÁ!
Za fotografie ďakujem Matej Merlot Hutta
